Ozveny svetla zo supernovy

Spomínané ozveny svetla sú podľa vedcov jedinečný jav, ktorý je možno pozorovať len z veľkej diaľky. Vyskytujú sa tiež len vtedy, ak svetlo narazí na fyzickú bariéru, ako sú oblaky kozmického prachu. Podľa vedcov tak svetlo zo supernovy, ktoré putovalo aj smerom k Zemi, narazilo na viacero oblakov prachu. Tie sa z našej polohy tvária ako obrie a postupne zväčšujúce sa prstence.

Ozveny svetla
Ozveny svetla zo supernovy SN 2016adj. University College Dublin

Celkovo boli počas dlhého 5-ročného pozorovacieho obdobia pozorované celkovo štyri jasne viditeľné svetelné ozveny, čo podľa vedcov znamená toľko, že svetlo zo supernovy prešlo štyrmi kolosálnymi prstencami (oblakmi) prachu, z ktorých každý bol dostatočne veľký a hustý na to, aby podmienil vznik svetelnej ozveny.

NEPREHLIADNI
Našli gigantický asteroid, môže naraziť do Zeme. Skrýval sa za Slnkom

Spoluautor štúdie Lluis Galbany dokonca uviedol, že tlaková vlna z tejto explózie supernovy sa prediera smerom von od epicentra výbuchu rýchlosťou až 10 000 km/s

„Supernovy sú pozoruhodné, pretože tieto kozmické výbuchu produkujú veľa ťažkých prvkov, ako je uhlík, kyslík a železo, ktoré tvoria našu galaxiu, hviezdy a našu planétu,“ dodáva.

Švajčiarsky syr

Samozrejme, výsledkom štúdie nie je len séria za sebou idúcich úchvatných snímok, ale predovšetkým zmapovanie prašných štruktúr v okolí supernovy. Analýza týchto snímok totiž ukázala, že prachové štruktúry obkolesujúce predmetnú supernovu obsahujú aj miesta plné materiálu, ktorý má príliš nízku hustotu na to, aby vytvoril detekovateľnú ozvenu svetla. Vedci prirovnali tieto oblaky prachu ku kusu deravého švajčiarskeho syra.

Hoci Hubble stále dokazuje svoje kvality a umožňuje vedcom prezerať odohrávanie astronomických udalostí v priebehu času, autori novej štúdie sa nevedia dočkať, kedy sa na galaxiu Centaurus A pozrie vesmírny teleskop Jamesa Webba. Ten vďaka svojim schopnostiam operovať v infračervených vlnových dĺžkach dokáže nazrieť cez množstvo prachu a odhaliť samotné srdce tejto galaxie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú