Hoci je modrá planéta jediné známe miesto vo vesmíre prekvitajúce životom, základné „ingrediencie“ na jeho tvorbu sa nachádzajú po celom vesmíre. Náznakov mimozemského života mali vedci vo svojich rukách už niekoľko, zatiaľ sa však v každom prípade ukázalo, že sa jednalo o planý poplach, prípadne sa ich nepodarilo vysvetliť.

Život vo vesmíre

Ako však uviedla dvojica vedcov vo svojom príspevku na webe TheConversation, svitá na lepšie časy. Z veľkej časti vďaka novej generácií teleskopov, vrátane teleskopu Jamesa Webba, ktorý výskumníkom z celého sveta umožní zmerať chemické zloženie atmosféry na rôznych planétach.

Niekde takmer určite je

Ako nedávno prezradili aj slovenskí a českí vedci pre portál FonTech.sk, život vo vesmíre sa s najväčšou pravdepodobnosťou niekde nachádza, otázkou však zostáva, kde. Potencionálne by sme život v podobe mikroorganizmov mohli objaviť aj v našej domovskej slnečnej sústave.

Na popredných miestach nájdeme ľadové mesiace Jupitera a Saturnu, ktoré sú pravdepodobne vybavené veľmi hlbokými celoplanetárnymi oceánmi.

Hľadanie na týchto miestach je však nesmierne náročné, pretože pátranie po živote by si v tomto prípade vyžadovalo zaslanie sondy, ktorá by dokázala zozbierať vzorky z týchto ľadových mesiacov.

Našťastie pre nás, vesmír netvorí jediná hviezda, ale aj iné hviezdy, okolo ktorých krúžia planéty. Do dnešného dňa sa nám podarilo oficiálne objaviť viac ako 5 000 exoplanét, pričom stovky z nich sú označované pojmom „potenciálne obývateľná planéta“. Teoretické výpočty dokonca naznačujú, že v Mliečnej dráhe sa nachádza zhruba 300 miliónov obývateľných planét.

Až doposiaľ sme však nedisponovali nástrojmi, ktoré by s určitosťou dokázali povedať, či sa na danej planéte nachádza život. Na zistenie života na danej planéte totiž astrobiológovia potrebujú študovať hviezdne svetlo, ktoré interagovalo s povrchom alebo atmosférou danej exoplanéty.

Ak sa na planéte nachádza, alebo niekedy nachádzal život, je vysoko pravdepodobné, že toto svetlo bude so sebou niesť stopu v podobe biosignatúr.

Okrem toho poznáme aj technologické podpisy (technosignatúry), ktoré sú podľa mnohých ideálne pri pátraní po inteligentnej mimozemskej civilizácií. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Pátranie po biologických stopách

Značnú časť svojej existencie bola naša planéta kamenná guľa bez atmosféry a kyslíka, hoci sa na nej nachádzali jednobunkové organizmy. V tejto ranej fázy by sme na našej planéte biologické podpisy hľadali len veľmi ťažko.

Všetko sa však zmenilo zhruba pred 2,4 miliardami rokov, keď sa na planéte zrodila nová generácia rias, ktorá mala schopnosť fotosyntézy. Od tej doby zemská atmosféra naplnená neviazaným kyslíkom po seba zanecháva silný a pomocou svetla veľmi ľahko detekovateľný biologický podpis.

Keď totiž svetlo prechádza atmosférou, niektoré vlnové dĺžky sa v tejto plynnej obálke zachytia, pričom tento vzor, respektíve toto chýbajúce svetlo (meranie špecifickej farby svetla) astronómom dokáže prezradiť špecifické zloženie danej atmosféry.

Túto metódu odborníci využívajú na detekciu určitých atmosférických plynov, ktoré sú spojené so životom – biosignatúr – ako kyslík, či metán. Metódu je v podstate možné použiť aj na rozpoznávanie špecifických farieb na povrchu planéty. Dobrým príkaldom je chlorofyl, ktorý rastliny a riasy využívajú na fotosyntézu, pričom sa zachytávajú špecifické vlnové dĺžky svetla.

To vytvára charakteristickú (zelenú) farbu, ktorú je možné zaznamenať pomocou citlivej infračervenej kamery. Na to aby sme tieto jemné zmeny svetla na exoplanétach dokázali zaregistrovať, potrebujeme poriadne výkonné teleskopy.

To dôležité je však stále pred nami. V najbližších týždňoch až mesiacoch si totiž Webb „posvieti“ na potenciálne obývateľnú exoplanétu TRAPPIST-1e, ktorá je od Zeme vzdialená len 39 svetelných rokov, takže ľudia z celého sveta sa môžu tešiť, aké fenomenálne výsledky toto pozorovanie prinesie. Objavíme konečne poriadne silný biologický podpis?

Jedno veľké ALE!

Potrebné je však podotknúť, že teleskop Jamesa Webba nebol špecificky navrhnutý na hľadanie života, takže existujú určité obmedzenia. Nedokáže napríklad detegovať prítomnosť neviazaného kyslíka, čo je podla mnohých najlepší signál života na planéte. Isté však je, že Webb dokáže rozpoznať mnohé biologické podpisy na okolitých exoplanétach.

Zostáva tu však jeden veľký problém. Tým sú falošne pozitívne správy. Väčšina biologických podpisov produkovaná životom, ako ho poznáme, totiž môže byť produkovaná aj nebiologickými procesmi. Ropoznať, či daný „biologický“ podpis bol produkovaný životom, alebo geologickými cestami, bude potom ešte poriadne tvrdý oriešok.