Čína tajne postavila novú lietadlovú loď s prekvapivým využitím. Je prvá svojho druhu na svete

Peking zrejme dokázal postaviť svoju štvrtú lietadlovú loď úplne nepozorovane. Nejde však o lietadlovú loď v typickom slova zmysle, plavidlo má podľa analytikov slúžiť ako platforma pre štartovanie a pristávanie dronov. Ak sa tento účel potvrdí, pôjde o prvú lietadlovú loď pre drony na svete.

Námorný analytik H I Sutton spoločne s Michaelom Dahmom, ktorý v minulosti pôsobil ako námorný spravodajský dôstojník USA, analyzovali satelitné snímky pre portál Naval News.

Fotografie zobrazujú viacero plavidiel v lodenici Jang-c’-ťiang. Jedno z nich nápadne vyčnieva z davu, pretože pripomína lietadlovú loď. Na palube má aj dráhy, ktoré sa dajú vidieť napríklad na veľkých lietadlových lodiach Spojených štátov. „Sme presvedčení, že táto loď je prvým vyhradeným nosičom dronov s pevnými krídlami na svete,“ uvádzajú experti v článku.

Plavidlo je asi o tretinu menšie na dĺžku a polovicu na šírku ako klasické lietadlové lode, ktoré majú v arzenály Spojené štáty či Čína. Klasické lietadlové lode operujú aj s dromi, no plavidlo určené len na tento cieľ nemajú.

Vzlietať by mohli stroje s rozpätím krídiel okolo 20 m

Analytici si myslia, že paluba je dostatočne dlhá na to, aby z nej vedeli vzlietať a pristávať aj lietadlá s pevnými krídlami. Jej usporiadanie ale vylučuje vzlety a pristávania zároveň, čo je štandardom pri súčasných plavidlách tohto typu.

„Okrem toho sa nezdá, že by tam bol priestor pre typický hangár pre lietadlá, takže počet lietadiel by bol značne obmedzený. Ako nosič dronov to však dáva zmysel,“ vysvetľujú experti.

Sutton a Dahmom vylučujú hangár, pretože letová paluba je vo veľmi nízkej výške, ak by sa tam aj nachádzal tak zrejme pôjde o objekt s veľmi malou výškou stropu.

Dizajn plavidla ale nie je navrhnutý tak, aby podporoval operácie vo vysokom tempe či dlhé lety. Z paluby budú môcť zlietať lietadlá alebo drony s rozpätím krídel okolo 20 metrov, napríklad čínska verzia dronu Reaper.

Letecká paluba naznačuje, že nepôjde o samovražedné drony, ktoré sa naspäť na loď už nevracajú. Paluba je určená práve na pristávanie, ak by drony potrebovali len vzlietnuť, dalo by sa to katapultom alebo štartovacím koľajnicami. Okrem tejto lietadlovej lode pre drony boli v lodenici postavené dve veľké materské lode s dronmi.

Projekt je zahalený tajomstvom

Celý projekt zostáva záhadný, experti nevedia odhadnúť, či ide projekt čínskej ľudovej armády alebo o nejaký súkromný komerčný projekt.

„Ako poznamenávame, ide o prvý dronový nosič na svete, takže nenapodobňuje žiadnu známu západnú loď. Takéto drony by sa dali prevádzkovať lacnejšie z pobrežia. Druhou možnosťou je, že ide o nejaký typ experimentálnej platformy, ktorá bude testovať a vyvíjať operácie dronov na mori,“ uvádzajú.

Bing AI/Boeing/Úprava redakcie

Ako ukazujú boje na Ukrajine, drony zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v modernom boji. Významné sú hlavne pre prieskum nepriateľských pozícií, pričom súradnice vedia takmer okamžite predať delostrelectvu. Drony taktiež dopĺňajú aj delostrelectvo, kým rýchlosťou paľby ho nevedia nahradiť, dokážu vojakov významne pomôcť pri likvidácii vozidiel či nepriateľského personálu.

Obe strany bojujúce na Ukrajine využívajú samovražedné drony, pri ktorých navodenie na cieľ spôsobí aj zničenie samotného dronu. Okrem toho sú využívané aj drony, na ktoré sú primontované výbušniny. Tie pri odistení poistky padnú na cieľ a samotný dron sa dokáže vrátiť naspať k operátorovi. Takýmto dronom je napríklad ukrajinský dron Baba Jaga, o ktorom informoval Startitup.

Na drony sa zameriava čoraz častejšie aj čínska ľudová armáda, ktorá vlastní vlastné bojové drony CH-6 či WZ-7. Čínske drony majú konkurovať americkému Reaperovi. Na drony chce prerobiť aj staré lietadlá Shenyang J-6, ktoré sú čínskou verziou stíhačky Mikojan-Gurevič MiG-19. Predpokladá sa, že Peking by mohol tieto drony využiť pri invázii na Taiwan.

Čítajte viac z kategórie: Novinky