Európska komisia ohlásila nečakaný krok, Európa vybuduje vlastnú satelitnú konšteláciu. Tá má poskytnúť celosvetovú satelitnú komunikáciu so špeciálnym zabezpečením proti kybernetickým útokom, informuje PCMag. Na projekt je vyčlenených 6 miliárd eur, celý plán má však jeden zásadný háčik a jeho časový harmonogram je otázny.

Európa nemá vhodné rakety

Vlastné siete satelitov zatiaľ aktívne budujú len dve spoločnosti – SpaceX, ktorý vyniesol na orbitu už cez 2 000 družíc Starlink, pričom len nedávno prišiel až o 40 z nich chvíľu po štarte. Druhou je OneWeb, ktorý používa pre lety do kozmu ruské rakety Sojuz.

Európska konštelácia má začať s prvotnou prevádzkou už v roku 2024 a do plnej sa dostane v roku 2027. Nie je však vôbec známe, pomocou akých rakiet chce Európa tieto satelity vyniesť, keďže momentálne používané európske rakety sú na budovanie niečoho podobného nevhodné a pridrahé.

Európska komisia

Európska komisia spomína vývoj opakovateľne použiteľných rakiet, prvý test takéhoto systému však Európa plánuje až na rok 2023. Ide pritom len o prototyp a skúšku takejto technológie, nie o plnohodnotnú raketu schopnú vynášať náklad na obežný dráhu zeme. Nová Vega-E, ktorá má zásadne znížiť cenu svojich predražených predchodcov, sa pokúsi o prvý let s novými motormi až v roku 2026.

Čím viac konštelácií, tým horšie

Na orbitu Zeme sa chystá oveľa viac satelitných konštelácií, než len tieto tri, píše MyBroadband. Odborníci očakávajú, že množstvo družíc na nízkych obežných dráhach narastie do konca dekády až o 100 000, pričom prichádza dôležitá otázka – Je to vôbec ekonomicky výhodné?

Že je vesmírny odpad reálny problém, nemožno spochybňovať, no oplatia sa takéto projekty aspoň finančne? Kým pri nižšom dopyte po automobiloch na trhu stačí znížiť výrobu a produkovať len toľko, koľko dokáže spoločnosť reálne predať, pri satelitnej konštelácii to tak jednoduché nie je.

ESA/Arianespace

Pre zaistenie kvalitného globálneho pokrytia je totiž potrebné vybudovať CELÚ konšteláciu, čo stojí miliardy. A čím viac takýchto konštelácií je na orbite, tým viac sa trhový podiel každej z nich znižuje a dosahujú tak nižší zisk, než s ktorým možno firma počítala.

Využijeme ich aj v mestách?

Satelitné internetové pripojenie navyše pôvodne  malo byť určené najmä pre odľahlé oblasti bez iného dodávateľa, no aj tu sa už často dostáva iné rýchle pripojenie. Satelitné je, prirodzene, oveľa drahšie a aj zatiaľ najlacnejší Starlink vyjde na 100 € mesačne, vysvetľuje Financial Times.

Trh je pritom zásadne limitovaný, keďže takýto systém nedokáže nikdy nahradiť už dostupné pripojenie v hustejšie zaľudnených oblastiach – predovšetkým nie spomínaný optický internet. V mestách sú preto konštelácie obmedzené na špecifických zákazníkov, ktorých má Európa možno potenciál získať práve vďaka vysokému zabezpečeniu siete.

Starlink

Na druhej strane je ale možné očakávať, že budú počas tohto desaťročia ceny za satelitný internet postupne klesať. Ak ale niekto dosiahne cenu na úrovni klasického pripojenia, bude to zatiaľ pravdepodobne len SpaceX pomocou rakety Starship. Tá ma lietať prakticky len za cenu paliva a vybudovať tak celý systém extrémne lacno.