Nie je žiadnou novinkou, že Európa v moderných vesmírnych pretekoch tak trochu zaostáva a to najmä v oblasti rakiet, predovšetkým čo sa týka menších strojov. Tento problém je až tak veľký, že ekonomická veľmoc ako Európska únia a naša Európska vesmírna agentúra (ESA) musí občas používať ruské rakety, pričom astronautov nedokážeme do kozmu dopraviť vôbec.

Skvelým príkladom toho, kde sa nachádza raketový priemysel starého kontinentu je nosná raketa Vega, za ktorou stojí spoločnosť Avio a aj keď ide o skutočne úctyhodný stroj, lieta však pomerne zriedkavo a jej cena prehnane vysoká. Kde sa stala chyba?

Americké firmy ju poriadne predbehli

Raketa Vega sa radí rozhodne medzi tie mladšie a po prvý raz sa vzniesla k nebesiam len 13. februára 2012, pričom na orbitu vyniesla hneď niekoľko malých satelitov. Jej maximálna kapacita sa pohybuje na úrovni 2 500 kg, čo je oveľa viac, ako napríklad Electron spoločnosti Rocket Lab. Ten ja pochopiteľne oveľa lacnejší, celkovo sú však sumy za vynesený kilogram nákladu podobné a Electron je vhodnejší pre dedikované lety.

ESA/Arianespace

Oveľa horšie je na tom Vega v porovnaní s raketou Falcon 9, ktorá dokáže vyniesť na orbitu cez 15 000 kg a jej cena v prípade už použitého prvého stupňa a možnosti pristátia začína len na 50 miliónoch amerických dolárov. Let rakety Vega pritom stojí až 37 miliónov, čo je čiastočne pochopiteľné kvôli faktu, že nie je možné ju opakovane použiť.

Vo všeobecnosti sú väčšie rakety ekonomicky výhodnejšie, ak práve nejde o predraženú SLS, ktorou chce NASA lietať k Mesiacu. Aj v porovnaní s novým, ešte nepoužitým Falconom 9 pôsobí Vega nevýhodne, napriek tomu však má svoj vlastný, špecifický trh a je vhodná pre zdieľané lety či menšie satelity, ktoré potrebujú ísť na špecifickú orbitu a platiť navyše za kapacitu, ktorú nevyužijú, si dovoliť nemôžu.

Trhla ten najhorší rekord

Vega dosahuje výšku 30 metrov a priemer trupu v najširšom bode, pri spodku, 3 metre a je zložená až zo štyroch stupňov, pričom všetky si vyrába spoločnosť Avio sama. S výnimkou posledného stupňa sú pritom všetky poháňané raketovými motormi na pevné palivo, ktoré je vo všeobecnosti považované za tú najspoľahlivejšiu voľbu.

ESA/Arianespace

Napriek tomu má na konte z dvadsiatich letov dve vážne zlyhania, za ktoré síce nemôžu samotné motory, napriek tomu však zničili extrémne drahé satelity a zlomili nezvyčajný rekord. Keď totiž v roku 2019 Vega zlyhala a stratila satelit Falcon Eye 1, došlo k najväčšiemu nároku poistného pre satelit až vo výške 411 miliónov €, píše Parabolic Arc.

V nasledujúcom roku zlyhala Vega opäť, tentoraz kvôli opačne montáži riadiaceho káblu a zničila satelity SEOSat-Ingenio a TARANIS, ktorých hodnota sa odhaduje na 400 miliónov €. Odvtedy má však za sebou ďalšie tri úspešné lety, pričom vyniesla do kozmu satelit aj pre ESA či Airbus.

Poriadny kus techniky

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako je na tom Vega cenovo v porovnaní s konkurenciou a prečo je pre niektorých stále dobrou voľbou?
• Čo ponúka a prečo aj napriek nesmierne spoľahlivým motorom spôsobila totálnu katastrofu?
• Ako to, že jej vývoj trval tak dlho a kto stojí za jej odložením o niekoľko rokov?
• Ako sa chystá Európa vylepšiť jej efektivitu a pokryť ňou takmer celý cieľový trh a aké vážne zmeny ju čakajú?
• Ktorá nádejná raketa môže v budúcnosti Vegu úplne nahradiť a ako dlho ostáva do jej štartu?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom