Vesmírny priemysel dnes prechádza najturbulentnejším obdobím od čias studenej vojny. Zatiaľ čo americká spoločnosť SpaceX vďaka znovupoužiteľným raketám drasticky znižuje náklady na prístup na orbitu a Čína s nevídanou dravosťou buduje vlastnú prítomnosť na Mesiaci, Európa sa ocitá v zložitej situácii.

Kedysi dominantná pozícia európskych nosičov Ariane je dnes pod tlakom a starý kontinent stojí pred kľúčovou otázkou: Dokáže si udržať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť v ére, ktorú definuje rýchlosť, komercionalizácia a dravý súkromný kapitál?

Problémom Európy nie je nedostatok brilantných mozgov či vedeckých ambícií. Brzdia ju skôr komplikované politické štruktúry, geografická rozdrobenosť priemyslu a pomalší prechod na model „New Space“.

Napriek tomu je európsky príspevok k medzinárodnému vedeckému výskumu nenahraditeľný a srdcom tohto úsilia zostáva Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Práve v jej riadiacich strediskách sa denne rozhoduje o úspechu misií, ktoré posúvajú hranice ľudského poznania.

O tom, ako vyzerá realita európskeho vesmírneho sektora zvnútra a či máme šancu držať krok s globálnymi hráčmi, sme sa rozprávali s jedným z mála Slovákov, ktorí stoja priamo pri kormidle týchto procesov.

Matej Poliaček pôsobí v Nemeckom stredisku pre letectvo a kozmonautiku (DLR) v Oberpfaffenhofene. Ako flight director riadenia letovej prevádzky pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu má na starosti predovšetkým európsky vedecký modul Columbus. V rozhovore nám priblížil nielen to, ako je na tom európska konkurencieschopnosť vo vesmíre, ale tiež reakcie tohto priemyslu ako na Rusko, tak aj na čoraz nevyspytateľnejšie USA.

Ktoré rozbehnuté projekty z oblasti konkurencieschopnosti EÚ vo vesmíre Vás nadchýňajú najviac a v čom vidíte ich najväčší potenciál?

Z pohľadu flight directora pre modul Columbus Medzinárodnej vesmírnej stanice je pre náš tím najbližším veľkým projektom v tomto roku (2026) misia francúzskej astronautky Sophie Adenot na ISS. Zároveň by do konca programu ISS malo do kozmu letieť ešte niekoľko európskych astronautov.

Pre európsky priemysel je každá pilotovaná misia okrem výsledkov vedeckých experimentov dôležitá aj ako test spoľahlivosti systémov, procesov, bezpečnostnej kultúry a schopnosti dodať hardvér aj softvér v kvalite, ktorá obstojí v reálnych prevádzkových podmienkach.

Rovnako zaujímavá bude aj posledná fáza života ISS, najmä z hľadiska, ako sa bude plánovať bezpečný koniec prevádzky a ako zabezpečiť čo najväčší transfer skúseností do budúcich projektov.

Na skúsenostiach z programu ISS budujú agentúry už roky program Lunar Gateway ako stanicu pre dlhodobejšiu prítomnosť na obežnej dráhe Mesiaca. ESA do Gateway prispieva viacerými prvkami (napr. v podobe staničných modulov) a pre Európu je to šanca posunúť sa k väčšej spoluzodpovednosti za infraštruktúru pilotovanej kozmonautiky.

Z hľadiska konkurencieschopnosti bude zaujímavé sledovať aj úlohu ESA v ére komerčných pilotovaných letov na nízku obežnú dráhu Zeme po ISS, kde by stanicu postavenú agentúrami mali nahradiť stanice postavené súkromnými firmami. Pre ESA bude hlavné vyriešiť prístup k infraštruktúre, partnerstvá a nové modely spolupráce medzi agentúrou, priemyslom a komerčnými prevádzkovateľmi.

-Matej Poliaček

Prebiehajúca misia francúzskej astronautky Sophie Adenot, predstavuje pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA) symbolický aj technický míľnik. Adenot patrí do novej generácie astronautov vybraných v roku 2022 a jej pobyt na ISS je kľúčový pre overenie takzvaného „flight heritage“, teda praktického potvrdenia spoľahlivosti európskych technológií. V kozmickom priemysle je totiž práve overená história bezporuchovosti najcennejšou menou pri získavaní budúcich kontraktov.

Paralelne s prebiehajúcimi misiami sa však už dnes intenzívne pripravuje projekt Lunar Gateway. Na rozdiel od ISS, ktorá obieha na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO), Gateway bude krúžiť okolo Mesiaca. Európa tu zohráva kritickú úlohu dodávkou modulov I-HAB (obytná časť pre posádku) a ESPRIT, ktorý zabezpečí tankovanie, komunikáciu a unikátny výhľad na mesačný povrch. Pre európsky priemysel to znamená presun od „nájomcu“ priestorov k spoluvlastníkovi infraštruktúry, čo priamo posilňuje politickú aj technologickú váhu EÚ v programe Artemis.

Najväčšia strategická zmena však nastane po roku 2030, kedy sa očakáva riadený zánik ISS v atmosfére. Éra štátnych staníc skončí a nahradia ich komerčné projekty ako Starlab či stanica od Axiom Space. Pre Európu je toto prechodné obdobie kritické. Musí sa naučiť fungovať v prostredí „New Space“, kde už agentúra ESA nebude prevádzkovať vlastné laboratórium, ale bude si kupovať služby od súkromných firiem.

Aké projekty chýbajú a ocenili by ste, keby sa im v Európe venovala väčšia pozornosť?

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda