Na stole Európskeho parlamentu pristál nový kontroverzný zákon o ochrane detí na internete, ktorý poslanci schválili vo finálnej forme v utorok 6. júla. Týmto krokom dala EÚ zelenú technologickým spoločnostiam, ktoré po novom môžu dočasne skenovať všetky súkromné správy či emaily ľudí na internete. Schválená legislatíva má obmedzenú platnosť na najviac 3 roky, no po nej by mali prísť efektívnejšie a trvalé pravidlá, informuje Europa.eu.

EÚ umožní technologickým firmám zásah do súkromia ľudí

Internet sa stáva pre maloletých veľmi nebezpečným miestom. Čoraz väčšie množstvo sexuálnych predátorov, manipulátorov a ďalších hrozieb číha na deti v online svete, ktorý už neraz odhalil svoju odvrátenú stránku. EÚ sa však snaží dostať zhoršujúcu sa situáciu pod kontrolu, a to aj za cenu veľkej kontroverzie a „lustrovania“ správ všetkých ľudí.

Kontroverzný zákon schválený pred niekoľkými dňami má pritom napraviť aj nedostatky, ktoré boli obsiahnuté v Európskom kódexe elektronickej komunikácie z decembra minulého roka. Ten spôsobil, že sa kontrola a nahlasovanie ilegálneho obsahu na internete paradoxne znížili o celých 53 %.

Freepik

Len vlani malo byť pritom nahlásených viac ako 4 milióny obrázkov a videí obsahujúcich zneužívanie detí, spolu s 1500 hláseniami o zneužívaní. Po schválení spomenutého kódexu však EÚ neúmyselne obmedzila technologických gigantov v hľadaní tohto nelegálneho obsahu na internete. Teraz im však novým zákonom rozviazala ruky a budú môcť nahliadnuť do všetkých súkromných správ.

Internetové spoločnosti majú totiž po novom výnimku z nariadení, ktoré chránia dôvernosť komunikácie a prevádzkových údajov v EÚ. Takáto výnimka bude pre Facebook, Google a iné technologické firmy platiť nanajvýš 3 roky alebo do času, pokým parlament neschváli trvalé pravidlá.

NEPREHLIADNI
Slovensko úspešne „ignoruje“ zákony o súkromí ľudí. Veľké zmeny v GDPR chýbajú aj po 3 rokoch

Nový zákon prináša množstvo nejasností

Konanie a „skenovanie“ správ ľudí však bude prísne kontrolované a štátne autority budú dohliadať na využité technológie pre tieto účely. Všetky praktiky technologických gigantov budú taktiež podliehať základným ľudským právam a GDPR. Spracované bude môcť byť len nevyhnutné množstvo dát, ktoré nebude uložené dlhšie, než je skutočne potrebné.

„Dohoda je kompromisom medzi odhaľovaním sexuálneho zneužívania detí na internete a ochranou súkromia používateľov. Nemusí byť dokonalá, ale je to uskutočniteľné dočasné riešenie na ďalšie tri roky,“ vyjadrila sa podľa Forbes na margo nového zákona poslankyňa Európskeho parlamentu Birgit Sippel.

S novinkou však nesúhlasia viacerí členovia Európskeho parlamentu. Poslanec Patrick Breyer z nemeckej Pirátskej strany namietal, že až 86 % všetkého nahláseného obsahu, ktorý označujú automatizované nástroje, nespĺňa kritériá „problémového“ obsahu. Podľa neho sa však otvorí cesta pre masívnu kontrolu všetkých správ, vrátane súkromných konverzácií na rôznych četovacích službách, ale aj emailov.

Freepik

Tejto úlohy sa má zhostiť umelá inteligencia a ďalšie nástroje technologických firiem, ktoré budú následne problémový obsah označovať a prípadne aj nahlasovať polícii. Celoplošná kontrola správ je však podľa mnohých kontraproduktívna a neefektívna, pričom môže spôsobiť ďaleko väčšie škody aj v prípade maloletých, ktorých má na internete ochrániť pred zneužívaním.

NEPREHLIADNI
Osobné údaje Slovákov „tečú“ do USA bez ich vedomia. Prístup k nim vedia získať aj tajné služby

Z tejto rozsiahlej kontroly správ sú vylúčené len audio nahrávky. Podliehať jej však budú textové správy, ale aj obrazový materiál, ktorý si ľudia na internete medzi sebou posielajú, čo môže spôsobiť veľký odpor nielen zo strany bežných používateľov komunikačných kanálov na internete.

Odborníci taktiež novému zákonu vytkli, že by neobstál ani pred právnou kontrolou pri pohľade na dodržanie doterajších prísnych nariadení EÚ o ochrane súkromia občanov. Schválený zákon je tak podľa odborníkov právne nesprávny.

Dočkáme sa zákazu šifrovanej komunikácie?

Na druhej strane sa však môže EÚ postaviť aj proti riešeniam, ktoré by v budúcnosti mohli zamedziť ďalšej kontrole na internete, podotkol portál Politico. Príkladom je šifrovaná komunikácia v mnohých aplikáciách. Doteraz ju ponúka napríklad WhatsApp alebo Telegram a šifrovanie komunikácie sa má neskôr rozšíriť aj do populárneho Messengera.

Európska komisia tak môže neskôr obmedziť spôsob, akým budú konverzácie na internete šifrované, pokiaľ to teda vôbec umožní. Jedným z hypotetických scenárov je aj to, že sa komisia postaví proti plánom technologických firiem a zakáže im využívať šifrovanú formu komunikácie v ich aplikáciách.

Hoci tak novo schválený zákon potešil mnohých aktivistov za práva a ochranu detí, otvoril ďalšie množstvo pochybností a kontroverzie, ktoré bude musieť parlament ďalej riešiť.