Európa sa opäť pozerá na ropu a plyn ako na bezpečnostný problém, nie iba ako na položku v účtoch. Po ruskej plynovej kríze prišla ďalšia rana z Blízkeho východu a Brusel pripravuje plán, ktorý má zrýchliť presun áut, kúrenia aj priemyslu z fosílnych palív na elektrinu.

Podľa agentúry Reuters Európska komisia pripravuje návrh elektrifikačného plánu, ktorý má zverejniť 17. júla. Dokument je reakciou na energetické otrasy po vojne s Iránom. Od konca februára mali vyššie ceny a výpadky pridať k účtu EÚ za dovoz ropy a plynu približne 50 miliárd eur. Návrh počíta s tým, že EÚ si určí minimálny podiel elektriny na celkovej spotrebe energie do roku 2040. Presné percento v pracovnom texte zatiaľ nebolo uvedené.

Nejde teda o malý technický dokument. Ak plán prejde do konkrétnych pravidiel, dotkne sa troch veľkých oblastí naraz: dopravy, kúrenia a priemyslu. Reuters píše, že rýchlejšia elektrifikácia má znamenať väčší presun od benzínových a naftových áut k elektromobilom, výmenu plynových kotlov za tepelné čerpadlá a elektrifikáciu priemyselných procesov, napríklad tam, kde sa dnes využívajú fosílne palivá na výrobu tepla.

Elektrina má dostať výhodu

Dôležitá zmena nie je len technologická, ale aj cenová. Brusel vie, že elektromobil alebo tepelné čerpadlo si domácnosť nekúpi len preto, že to dobre vyzerá v klimatickom pláne. Problémom sú vysoké vstupné náklady. Preto má Komisia podľa návrhu zvážiť rámec, ktorý členským štátom umožní znižovať DPH na domáce batérie, elektromobily a tepelné čerpadlá. Zároveň sa spomínajú prísnejšie pravidlá verejného obstarávania pre elektrické technológie a možná povinnosť inštalovať tepelné čerpadlá vo verejných budovách.

Už v apríli Reuters informoval, že Komisia chce upraviť európske daňové pravidlá tak, aby bola elektrina zdaňovaná nižšie než zemný plyn. sk má domácnosť prejsť z plynového kotla na tepelné čerpadlo, elektrina nemôže byť umelo znevýhodnená oproti plynu. Zmena však nebude politicky jednoduchá, pretože daňové pravidlá v EÚ vyžadujú súhlas všetkých 27 členských štátov.

ChatGPT/TASR - AP Photo/Virginia Mayo

Oficiálna stránka Európskej komisie k elektrifikácii ukazuje, prečo Brusel tlačí práve týmto smerom. Obnoviteľné zdroje tvorili v roku 2024 už 47,5 % hrubej spotreby elektriny v EÚ, no elektrina ako taká predstavovala iba 23 % konečnej spotreby energie. Referenčný cieľ v rámci Clean Industrial Deal a Affordable Energy Action Plan počíta s tým, že podiel elektriny má do roku 2030 narásť na 32 %.

Pre Slovensko je toto citlivé. Na papieri máme výhodu, lebo vyrábame veľa nízkoemisnej elektriny z jadra. Lenže ako sme nedávno písali pri téme slovenskej energetickej výhody, nízkouhlíková elektrina sama o sebe nestačí, ak priemysel a domácnosti nebudú mať flexibilitu, siete a ceny nastavené tak, aby sa ju oplatilo využívať: Najväčšia výhoda Slovenska sa mení na problém.

Najtvrdšie to pocítia autá a kúrenie

Doprava je pre Brusel prirodzený cieľ. Komisia uvádza, že doprava tvorí približne štvrtinu emisií skleníkových plynov a 90 až 95 % energie spotrebovanej v doprave stále pochádza z fosílnych palív. Elektrifikácia áut preto nie je len klimatická téma, ale aj pokus znížiť citlivosť Európy na výkyvy cien ropy.

Podobne je na tom kúrenie. Priemerná domácnosť v EÚ míňa najviac energie práve na vykurovanie a teplú vodu. Európska komisia uvádza, že priestorové vykurovanie a ohrev vody predstavovali v roku 2024 až 77,1 % konečnej spotreby energie domácností. Prechod na tepelné čerpadlá preto zasahuje najväčšiu položku domácich energií, nie okrajový spotrebič.

FonTech/Pixabay

To však neznamená, že plynové kotly zmiznú zo slovenských domov zo dňa na deň. Skôr sa mení ekonomika rozhodovania. Ak EÚ zvýhodní elektrinu, batérie a tepelné čerpadlá, plynový kotol môže postupne stratiť časť výhody, ktorú mal v lacnejšej prevádzke alebo dostupnej infraštruktúre. Práve preto má zmysel pozerať sa na návratnosť opatrne.

Ešte výraznejší bude dopad pri domácnostiach, ktoré už dnes rozmýšľajú nad kombináciou fotovoltiky, batérie, elektromobilu a tepelného čerpadla. Ak sa elektrina bude viac hýbať podľa času a siete, nebude rozhodovať len ročná cena za kilowatthodinu, ale aj to, kedy domácnosť energiu spotrebuje.

Prechod na elektrinu nebude lacný trik

Najväčšie riziko plánu je jednoduché. Elektrifikácia znie ako elegantné riešenie, no potrebuje siete, výrobu, flexibilitu, smart meranie, batérie a nové pravidlá pre odber. Ak sa len vymenia plynové kotly za tepelné čerpadlá a spaľovacie autá za elektromobily, ale distribučné siete sa nepripravia, problém sa iba presunie z plynového potrubia do elektrickej sústavy.

Brusel to vie. Aj preto sa v návrhu nehovorí iba o domácnostiach, ale aj o priemysle a verejných budovách. Plán má obsahovať aukcie európskeho financovania pre priemyselné projekty, ktoré vyrábajú teplo pomocou elektriny a obnoviteľných zdrojov. Komisia zároveň podľa Reuters pripravuje opatrenia na postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, aby elektrina dokázala cenovo lepšie súťažiť s ropou a plynom.

Nejde teda o abstraktný bruselský dokument. Ak plán prejde do konkrétnych pravidiel, postupne ovplyvní cenu a dostupnosť elektromobilov, dotácie na tepelné čerpadlá, verejné budovy, priemysel aj to, či sa domácnosti oplatí zostať pri plyne. Ropa a plyn z Európy nezmiznú rýchlo, ale EÚ sa ich bude snažiť vytláčať z miest, kde má elektrina technologickú aj bezpečnostnú výhodu.

Čítajte viac z kategórie: Tech