Einstein sa v hrobe obracia. Odborníci sa mýlili, ich gravitačná teória sa otriasa v základoch

Vedci v novej štúdii, ktorej výsledky sú zverejnené v žurnále APS Physics a NASA o nich informuje prostredníctvom tlačovej správy, potvrdzujú, že gravitácia je od vzniku vesmíru konštantná.

Vyvracajú tak teóriu obhajovanú niektorými vedcami, podľa ktorých konštantná nie je a postupom času došlo k jej zmene.

Čo spôsobuje rozpínanie?

Počas prvých 8 miliárd rokov bola miera rozpínania vesmíru pomerne stabilná, keďže ju brzdila gravitácia.

Vďaka Hubblovmu vesmírnemu teleskopu ale vedci zistili, že pred asi 5 miliardami rokov začala rýchlosť tejto expanzie narastať, a niektorí z nich boli toho názoru, že za to môže zmena gravitačnej sily.

Väčšina vedcov sa ale zhoduje na tom, že za toto zrýchľovanie môže tmavá energia, ktorej podstata ostáva nevysvetlená. Ak by za zrýchlenie expanzie mohla zmena gravitačnej sily, znamenalo by to, že Einsteinova všeobecná teória relativity je chybná a to aj napriek tomu, že ju vedci otestovali a overili obrovským množstvom experimentov.

J. Wang, S. Bose/CfA

Nový výskum medzinárodnej kolaborácie DES ale potvrdzuje, že podstata gravitácie ostala po celý vek vesmíru konštantná. To je ale len malý krok vpred a tento objav zatiaľ nič zásadné o samotnej expanzii nevysvetľuje. Vyvracia však chybnú teóriu niektorých astrofyzikov.

Nová fáza výskumu

Všeobecná teória relativity doteraz prešla takmer všetkými skúškami, vedci ale predsa len objavili dve nejasnosti. Prvou z nich je fakt, že pozorovaná gravitácia obrovských objektov (ako sú napríklad galaxie) nesúhlasí s ich teoretickou gravitačnou silou, ktorá je vypočítaná na základe množstva hmoty v nich.

Mapa pozorovateľného vesmíru. Pablo Carlos Budassi/Wikimedia

Na základe toho vznikla aj teória o tmavej hmote, ktorá interaguje s normálnou hmotou len pomocou gravitácie a nie je ju preto možné priamo pozorovať. Na druhej strane samotná expanzia a jej zrýchľovanie viedli k uvedeniu teórie temnej energie. Vďaka tomu vznikol Lambda CDM kozmologický model vesmíru.

Tmavú hmotu a energiu majú skúmať aj úplne nové teleskopy, obzvlášť dôležitý vesmírny teleskop Nancy Grace Roman (skrátene Roman). Ten sa má dostať do kozmu v roku 2026/27 na palube rakety Falcon Heavy, pričom jeho misia potrvá najmenej 5 rokov. Podobne ako vesmírny teleskop Jamesa Webba, aj Roman bude pozorovať vesmír v infračervenom spektre.

Oveľa skôr sa dostane do kozmu teleskop Euclid, ktorý na svojej rakete vynesie Európa. Naša raketa Ariane 6 však doteraz neletela a je možné, že sa štart Euclidu ešte posunie. Jeho úlohou bude výskum histórie rozpínania vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky