V správe sú materiály TASR.

Európa bojuje s dramaticky rastúcimi cenami elektriny a plynu. To je pre firmy a najmä domácnosti veľký problém s blížiacim sa vykurovacím obdobím, kedy by sa podľa odhadov mohli bežné náklady na chod domácnosti (kúrenie, svietenie a spotrebiče) vyšplhať na úroveň, ktorú mnohí nezvládnu platiť.

Slovensko chcelo pod vedením ministera hospodárstva Richarda Sulíka s krízou bojovať reguláciou cien pre domácnosti, podmienkou však bude ušetriť 15 % oproti minuloročnej spotrebe. V hre sú aj ďalšie kroky, opozícia dokonca volá po zoštátnení Slovenských elektrární, čo je však finančne prakticky nereálne. Slovenským elektrárňam sa však nepáčia ani riešenia, ktoré už parlament preberal.

Môžu skrachovať

Ako uviedol na stretnutí s novinármi generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček, po definitívnom prijatí noviel zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetví hrozí slovenskému dominantnému výrobcovi elektriny až konkurz.

Energetické novely okrem iného uvoľňujú štátu ruky pri vyhlasovaní núdzového stavu v energetike a všeobecného hospodárskeho záujmu pri cenách energií.

Štát by mohol vďaka novelám napríklad znárodniť aspoň vyrobenú elektrinu na území Slovenska. „Ak sa vláda rozhodne, tak môže vyvolať mimoriadny stav a môže danému výrobcovi v zásade zobrať produkt, ktorý vyrába bez ohľadu na to, či on ho už nepredal. Ešte mu môže určiť cenu, o ktorej sa on rozhodne. Nie sú tam určené podmienky, za ktorých sa takýto stav môže vyhlásiť,“ upozorňuje Strýček.

Elektrárne bijú na poplach

Slovensko sa tak podľa neho dostáva do absolútnej právnej neistoty. „Ak budú novely prijaté, bude v budúcnosti problém financovať akékoľvek infraštrukturálne projekty v energetike. Určite bude problém financovať Slovenské elektrárne ako také,“ zdôraznil Strýček.

Slovenské elektrárne upozorňujú vládu, že ak sa rozhodne podľa tohto zákona znárodniť nimi vyrobené elektrinu, musí si pripraviť najmenej 14,2 miliardy eur.

Hodnota už do budúcna predanej elektriny v Nemecku, Česku a v Maďarsku je totiž podľa Strýčka 10 miliárd eur, zvyšných 4,2 miliardy eur predstavuje dlh Slovenských elektrární. Väčšina dlhu patrí zahraničným bankám. „Čiže bavíme sa o 14,2 miliardách eur, ktoré by štát chcel zásadne nejakým spôsobom skonfiškovať,“ dodal Strýček.

Slovensko by sa po znárodnení už predanej elektriny malo podľa Slovenských elektrární pripraviť na medzinárodné arbitráže. „Neviem si predstaviť, že my týmto krajinám jednoducho ukradneme 10 miliárd eur. My im nedodáme elektrinu a nám to prejde bez toho, aby sa nás niekto pýtal, ako si to môžeme dovoliť. Slovenská republika by bola predmetom arbitráží a súdov od spoločností, ktorým by sme elektrinu nedodali. Neviem si predstaviť, že by sme to ustáli,“ doplnil Strýček.

Štát chce chrániť domácnosti, elektrárne svoje podnikanie

Novely energetických zákonov už majú podľa neho vplyv na chod Slovenských elektrární, aj keď ešte nie sú definitívne schválené.

Najprv banky a neskôr aj dvaja akcionári Slovenských elektrární totiž po preštudovaní noviel nechcú podniku požičať potrebných 400 až 500 miliónov eur potrebných pre riadny chod spoločnosti do konca roka.

„Už sa momentálne bavíme s akcionármi (Enel a EPH) o tom, že nám neposkytnú potrebných 400 až 500 miliónov eur, ktoré potrebujeme do konca roka na dofinancovanie spoločnosti. Banky odmietli zafinancovať túto čiastku a potom, čo boli v piatok schválené novely v prvom čítaní, tak sa od nás už otočili aj akcionári, ktorí mali záujem pôvodne túto pôžičku poskytnúť,“ zdôraznil Strýček s tým, že tie peniaze budú žiadať od štátu ako tretinového akcionára Slovenských elektrární.

„Ak nám štát nedá pôžičku, je veľká pravdepodobnosť, že môžeme ísť do konkurzu. Uvidíme, ako to dopadne,“ povedal Strýček, ktorý naznačil pre chýbajúce peniaze dočasné zastavenie dostavby štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

Slovenské elektrárne podľa neho nemôžu pochopiť, že také dôležité energetické novely neprešli riadnym legislatívnym procesom. „Je to neštandardné, že tak závažný zákon, ktorý má tak závažné dopady na energetiku, bol prijatý bez toho, že by čo i len jediný účastník na trhu bol nejakým spôsobom dopytovaný. Vidíme tam niekoľko iracionálnych častí, ktoré neverím, že by sa po štandardnom pripomienkovom konaní prijali. Neviem si predstaviť, že môžete byť členom Európskej únie a zároveň žiť na úkor ostatných krajín,“ konštatoval Strýček.

Slovenské elektrárne posielajú list prezidentke SR, predsedovi parlamentu, premiérovi a poslancom Národnej rady SR. „Pre Slovensko by bolo najracionálnejšie tento zákon pozastaviť, mať o ňom diskusiu a zamyslieť sa, čo je iracionálne a vďaka čomu sa nás budú krajiny pozerať ako na krajinu tretieho sveta. Neverím však tomu, že je to realistické, a preto budeme požadovať aspoň pozmeňujúce návrhy, ktoré zabezpečia to, že predaná elektrina nemôže byť predmetom či už vyvlastnenia alebo všeobecného hospodárskeho záujmu,“ uzavrel Strýček.

Novely energetických zákonov v piatok posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. O novelách zákonov by mal parlament v skrátenom legislatívnom konaní definitívne rozhodovať v utorok.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita