Vedci úspešne identifikovali obriu planétu pomocou teleskopu LOFAR. Tento hnedý trpaslík bol následne potvrdený medzinárodným observatóriom Gemini a NASA, informuje University of Hawaii.

Hnedý trpaslík s oficiálnym názvom BDR J1750+3809 dostal od výskumného tímu prezývku Elegast a jeho priama detekcia pomocou rádio-senzitívnych teleskopov je veľkým technologickým prelomom.

Dokazuje totiž, že astronómovia dnes dokážu detegovať objekty príliš chladné a nejasné pre infračervený prieskum. Potenciálne je možné týmto spôsobom objavovať aj samostatných plynných obrov, ktorí lietajú v galaxii bez materskej hviezdy.

Ďalšie články:

Hviezdy, ktoré nikdy nevzplanuli

Hnedý trpaslík je plynný obor, ktorý nikdy nedosiahol dostatočné množstvo hmoty na to, aby vzplanul a v jeho jadre nastala fúzia. Väčšina z nich je len o 10 – 15 % väčšia než Jupiter, avšak oveľa ťažšia, s hmotnosťami až 80-násobne vyššími. Skutočnosť, že emitujú rádiové vlny je príležitosťou pre astronómov, ktorí majú teraz možnosť vyvinúť nový spôsob pre pozorovanie týchto sub-stelárnych telies.

Pôvodne hnedých trpaslíkov objavili práve pomocou infračervených prieskumov a následne ich skúmali rádioteleskopy. Astronómovia sa však rozhodli obrátiť túto stratégiu a preskenovať časť oblohy rádio-senzitívnym teleskopom a následne vykonať bližší výskum a kategorizáciu objavených objektov.

NASA

Podľa NASA vznikajú v atmosférach väčšiny hnedých trpaslíkov masívne búrky podobné tým na Jupiteri, predovšetkým jeho Veľká červená škvrna. Okrem silných vetrov môže z ich atmosféry pršať roztavené železo, podobne ako na niektorých extrémnych exoplanétach.

Nové možnosti pre výskum exoplanét

Objekty skúmané rádio-senzitívnymi teleskopmi najbližšie k exoplanétam sú práve chladní hnedí trpaslíci. Tento objav je možné zužitkovať pri bližšom výskume magnetických polí exoplanét, vďaka čomu budú astronómovia schopní presnejšie určiť podmienky na ich povrchu, v atmosfére a eventuálne zistiť, či sú vhodné pre život.

V atmosfére hnedého trpaslíka Elegast objavila NASA pomocou citlivého spektrometra SpeX aj stopy metánu, ktoré by mohli pomocou ešte citlivejších prístrojov detegovať aj na vzdialených exoplanétach a bližšie odhaliť detaily o tých najzaujímavejších.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda