Nové údaje, ktoré poskytla sonda Juno, skúmajúca planétu Jupiter a jej mesiace, sú ohromujúce. Poukazujú totiž na masívne búrky, ktoré sa ani trochu nepodobajú žiadnemu javu tu na Zemi.

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Energiu budeme čerpať vo vesmíre. Prvá krajina sa púšťa do solárnej elektrárne, aká tu ešte nebola

Sonda skúma Jupiter už od roku 2016 a neustále poskytuje nové a nové údaje o tejto nesmierne zaujímavej planéte. Veď iba nedávno Juno zaslala úchvatné zábery gigantického mesiaca Ganymedes.

Na snímkach je vidieť, že molekuly zamrznutej vody na oboch póloch tohto mesiaca majú odlišnú infračervenú stopu, ako molekuly nachádzajúce sa na jeho rovníku. Zmenu spôsobilo pršanie plazmy, ktorá dopadom na povrch mení kryštalickú štruktúru ľadu na amorfnú.

Jupiter je domovom neobyčajných elektrických výbojov

Tentokrát sa sonde Juno podarilo zachytiť unikátne búrky na Jupiteri. Zatiaľ čo na našej planéte búrky vznikajú v oblakoch, ktoré sú tvorené časticami vody vo všetkých jej skupenstvách, na Jupiteri vznikajú v oblakoch obsahujúcich zmes vodných častíc a plynného amoniaku. Nové zistenia vedci uverejnili v trojdielnej sérii článkov publikovaných v žurnáloch Journal of Geophysical Research: Planets a Nature, informovala NASA.

Vedci vo publikáciach poukazujú na to, že Jupiter je domovom neobyčajných elektrických výbojov, ktoré nazvali „plytké blesky“. Astronómovia na základe doterajších zistení predpokladali, že búrky na tejto joviálnej planéte vznikajú v pomerne nízkej nadmorskej výške 45 až 65 kilometrov pod viditeľnými mrakmi v miestach, kde teplota okolia dosahuje 0 °C.

Pri tejto teplote sa z vody vytvárajú kryštály vodného ľadu a ak sú búrky dostatočne silné, dokážu tieto kryštály preniesť do hornej časti atmosféry.

Tento názor v celej vedeckej obci prevláda už od roku 1979, keď sondy Voyager nasnímali prvé detailné fotografie tejto planéty. Voyager ale aj všetky ďalšie misie, ktorých úlohou bolo pozorovať tohto plynného obra, zachytili blesky len ako malé jasné škvrny nachádzajúce sa na vrcholcoch jupiterovych mračien, čo naznačovalo, že záblesky vznikali hlboko pod ich úrovňov.

Plytké blesky vznikajú vysoko v atmosfére

Najnovšie zistenia však tieto dohady vyvracajú. Ukázalo sa totiž, že na odvrátenej strane Jupitera vznikajú spomínané plytké blesky v oveľa vyšších nadmorských výškach. Búrky svojou silou dokážu vyhodiť spomínané kryštály až do výšky 25 kilometrov nad viditeľné mraky, kde je teplota okolia približne -88°C.

V tejto výške dochádza k vzájomnej interakcii medzi kryštálmi vodného ľadu s plynným amoniakom, ktorý znižuje teplotu topenia vodného ľadu a umožňuje vytvorenie mraku zloženého z roztoku voda-amoniak, informoval portál Phys.

Vzniknutá zmes z vody a amoniaku následne padá do nižších nadmorských výšok, kde sa zráža s kryštálmi vodného ľadu, čo elektrizuje mračná v tejto oblasti. V takto elektrizovaných mračnách dochádza k elektrických výbojom, ktoré vedci nazvali plytké blesky.

Vedec Heidi, ktorý sa na výskume podieľal, podotkol, že plytké blesky sú dôkazom, že amoniak sa s vodou zmiešava vysoko v atmosfére a sú jedným z kľúčových poznatkov vedúcich k objasneniu, prečo sa amoniak z Jupiteru postupne vytráca.

Ďalším zistením, na ktoré vedci pomocou sondy Juno prišli, je existencia obrovských búrkových mrakov zložených z hrubých vrstiev vodných častíc a amoniaku.

V nich dochádza k podobnému javu, akým je na Zemi krupobitie. Vzniknuté krúpy sú však zložené z dvoch tretín vody a jednej tretiny amoniaku a dostali pomenovania „mushballs“. Tie postupne naberajú na hmotnosti a neustále klesajú do spodnejších častí atmosféry až pokým sa celkom nevyparia.

Prekvapivé zistenie o „miznúcom“ amoniaku

Kombináciou oboch výsledkov vedci napokon zistili, že amoniak z Jupiteru nemizne, iba sa vplyvom búrok a odparovaním presúva hlbšie do atmosféry, kde ho nedokážu pozorovať ani pomocou mikrovlnného rádiometra, ktorý so sebou sonda Juno nesie.

Uvedené zistenia vedcom pomôžu rozvinúť nové teórie o atmosfére Jupitera, ale aj atmosférach ďalších plynných obrov vo vesmíre.

Dúfajme teda, že sonda Juno ešte nejaký čas vo vesmíre zotrvá aj napriek tomu, že hrozilo úplne vybitie jej batérií a celkové ukončenie misie a bude aj naďalej vedcom poskytovať nové informácie o tejto nesmierne zaujímavej planéte a jej mesiacoch.