Po niekoľkých dekádach sa vedcom podarilo zachytiť možný dôkaz o existencii najmladšej neutrónovej hviezdy, ktorá je vzdialená od Zeme 167 644 svetelných rokov, píše ScienceAlert.

Život mohol vzniknúť ešte pred Slnkom a planétami. Všetko začalo vo vesmírnom mračne

Ročné kruhy stromov zo Zeme sú záznam výbuchu gigantických supernov. Čo prekvapivé prezrádzajú?

Šokujúco silná explózia z vesmíru: Výsledkom je jav, aký sme doteraz nikdy nevideli

Pred 33 rokmi pozorovali astronómovia v trpasličej galaxii Veľký Magellanov mrak jedinečnú udalosť, počas ktorej sa mala masívna supernova zmeniť na neutrónovú hviezdu. Keď však všetko skončilo, žiadne náznaky prítomnosti neutrónovej hviezdy sa neobjavovali. Až doteraz.

Neutrónová hviezda vzniká po výbuchu supernovy, ktorá je na konci svojho „života“. Za supernovu sa považuje masívna hviezda alebo biely trpaslík. V prípade supernovy ako masívnej hviezdy dochádza k jej kolapsu pod vplyvom vlastnej gravitácie po tom, čo sa vyčerpajú všetky zásoby paliva, vodíka, potrebného pre fúziu.

Masívnej hviezde došlo palivo

Supernova pri premene na neutrónovú hviezdu spôsobuje obrovskú explóziu, ktorá rozmetá hmotu do okolitého vesmíru. Takýto proces pozorovali aj astronómovia v spomínanej trpasličej galaxii, kde došlo ku kolapsu supernovy známej pod označením SN 1987A a vymršteniu hmoty a neutrín, ktoré boli zachytené aj na Zemi, informuje portál Astronomy.

Animácia zobrazuje vlnu po explózii supernovy. Zdroj: Yvette Cendes/University of Toronto/Leiden Observatory

Táto supernova vznikla z masívnej hviezdy Sanduleak -69 202, ktorá bola až 20-násobne ťažšia ako naše Slnko. V prípade, ak má neutrónová hviezda po premene zo supernovy stále viac ako 3-násobok hmotnosti Slnka, teda až 5,967 x 10³⁰ kg, dochádza k prekročeniu kritickej hranice a kolapsu hmoty samej do seba, čím vzniká singularita. Jednoducho povedané, stáva sa z nej čierna diera.

Vedci našli nové dôkazy o existencii neutrónovej hviezdy

Astronómovia si pri pozorovaní supernovy SN 1978A preto neboli istí, či došlo k premene na neutrónovú hviezdu alebo vzniku čiernej diery.

Nové pozorovania však odhalili, že neutrónová hviezda má skutočne existovať. Dokazujú to snímky oblaku prachu, ktorý vznikol po explózii supernovy, v ktorom bolo zaznamenaná jasné žiarenie.

Nenechaj si ujsť
Čierna diera sa „reštartovala“. Astronómovia objavili jav, aký doteraz ešte nevideli

V jadre zvyšnej hmoty, ktorá v oblasti ostala, sa podarilo vedcom v novembri minulého roka zachytiť svetlú škvrnu pomocou teleskopu v observatóriu ALMA v Čile.

Za objavom stál astrofyzik Mikako Matsuura z Cardiff University, ktorý predpokladal, že po kolapse supernovy muselo v oblaku prachu niečo zostať a že sa v ňom môže skrývať aj neutrónová hviezda. Práca bola zverejnená aj v časopise The Astrophysical Journal.

Ide o najmladšiu známu neutrónovú hviezdu v histórii

Astrofyzik z Mexika, Dany Page, však potvrdil, že neutrónová hviezda žiari silno kvôli extrémne vysokej teplote až 5 miliónov °C, čo naznačuje, že je stará len pár desiatok rokov. Navyše, táto hviezda sa nenachádza presne v centre supernovy, ale putuje od neho rýchlosťou 700 km/s. Nejde pritom o nezvyčajný jav, po kolapse supernovy môže byť neutrónová hviezda vymrštená.

Vedci pritom zohľadnili aj iné možné scenáre, ktoré by vysvetľovali žiarenie v oblaku, no žiaden z nich nesúhlasil so získanými dátami.

Všetko tak naznačuje tomu, že bola skutočne objavená najmladšia 33-ročná neutrónová hviezda. Jej priemer pritom dosahuje len 25 km, no napriek tomu má až 1,4-násobok hmotnosti nášho Slnka, ktoré má v priemere až 1 392 680 km.

Stále si však budú musieť vedci počkať, pokým bude neutrónová hviezda viditeľnejšia, aby mohli preukázateľne potvrdiť jej existenciu, no už teraz ide o veľké prekvapenie pre celú komunitu astronómov. Doteraz najmladšia známa neutrónová hviezda bola Cassiopeia A stará 330 rokov a nachádza sa 11 000 svetelných rokov od Zeme v Mliečnej dráhe.