Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal mohli dve gigantické bubliny tiahnuce sa z galaktického centra našej galaxie vzniktnúť z prúdu elektrónov a ich antihmotových náprotivkov – pozitrónov.

Prebytok pozitrónov lietajúcich okolo Zeme tiež naznačuje, že bubliny sú dielom supermasívnej čiernej diery nachádzajúcej sa uprostred Mliečnej dráhy. Na tému upozornil portál ScienceNews.

Obrovské bubliny

V roku 2010 skupina astronómom objavila obrie, symetrické bubliny tiahnuce sa nad a pod galaktickou rovinou do vzdialenosti 25 000 svetelných rokov do každej strany od stredu Mliečnej dráhy. Ide o tzv. Fermiho bubliny, ktoré boli objavené prostredníctvom gama observatória Fermi.

Ako sme ťa informovali v samostatnom článku, v roku 2020 potom iná skupina vedcov objavila masívne röntgenové bubliny plné horúcich plynov, pričom každá z objavených bublín vychádza z galaktického stredu a rozprestiera sa do obrovskej vzdialenosti nad a pod galaktickú rovinu (rovina, v ktorej sa nachádza väčšina hmoty galaxie v tvare disku).

Fermiho bubliny (červená) a eROSITA bubliny (tyrkysová). Predehl et al., Nature, 2020

Vzhľadom na to, že tieto výtrysky smerujú preč od Zeme, častice z nich nemáme možnosť priamo zaznamenať. Niektoré z nich však mohli uniknúť pozdĺž galaktického disku a skončiť na trajektórii okolo Zeme.

„Mohlo by sa stať, že práve teraz na nás dopadajú niektoré z týchto pozitrónov,“ uvádza Cholis.

To nie je náhoda

Aj z toho dôvodu Cholis spolu so svojim kolegom analyzovali pozitróny detegované magnetickým spektrometrom Alpha nachádzajúcom sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

Analýza ukázala, že v okolí Zeme sa skutočne nachádza prebytok pozitrónov, ktorých súčasná energia by mohla zodpovedať aktivite čiernej diery spred 3 až 10 miliónov rokov. Uvedené sa zhoduje s časom, kedy podľa astronómov mali vzniknúť Fermiho bubliny.