Čína chce do roku 2030 demonštrovať technológie na získavanie vody alebo kyslíka z mesačných surovín a položiť tak prvý míľnik dlhodobého plánu na premenu Mesiaca na zdroj materiálov pre budúci vesmírny prieskum, píše Interesting Engineering.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Návrh pochádza od hlavného konštruktéra čínskeho programu prieskumu Mesiaca Wu Weirena a jeho tímu v príspevku pripravenom na publikáciu v odbornom časopise Journal of Deep Space Exploration. Vedci navrhujú overiť aspoň jednu kľúčovú extrakčnú technológiu už počas nadchádzajúcej robotickej misie Chang’e alebo plánovaného pristátia čínskych astronautov na mesačnom povrchu.

Odľahčenie zemského zásobovania

Ambiciózny harmonogram však siaha oveľa ďalej než len po úvodnú demonštráciu. Do roku 2040 plánuje Peking vybudovať menšie zariadenie schopné vyrábať z miestnych zdrojov vodu, kyslík a stavebné materiály, pričom plnohodnotná mimozemská ťažba má nasledovať do roku 2050.

Článok pokračuje pod videom ↓

Tím označuje nasledujúce dve dekády za kľúčové obdobie pre prechod od základného vedeckého výskumu k priemyselným aplikáciám. Zároveň však otvorene priznáva, že Čína zatiaľ nemá samostatnú národnú stratégiu ani strednodobý či dlhodobý plán zameraný priamo na využívanie vesmírnych zdrojov za hranicami Zeme.

Bezprostrednou technologickou výzvou je dokázať, že materiály prítomné na Mesiaci sa dajú efektívne vyťažiť a spracovať na využiteľné zdroje pre posádky aj kozmické lode. Jedným z hlavných cieľov je vodný ľad, ktorého výskyt sa predpokladá v trvalo zatienených oblastiach v blízkosti mesačných pólov.

Získaná voda by mohla slúžiť na pitie, no jej význam presahuje bežnú spotrebu. Prostredníctvom elektrolýzy sa dá rozložiť na vodík a kyslík, čím vznikne dýchateľný kyslík pre systémy podpory života aj pohonná látka na báze vodíka pre ďalšie lety.

Ďalším sledovaným zdrojom je kyslík viazaný v mesačnej pôde, známej ako regolit. Mteriál obsahuje kyslík chemicky viazaný v mineráloch a oxidoch kovov. Jeho uvoľnenie si vyžaduje chemické alebo tepelné spracovanie, pričom medzi skúmané metódy patrí elektrolýza taveného regolitu či vodíková redukcia. Regolit má zároveň poslúžiť ako surovina na výrobu stavebných prvkov, napríklad tehál alebo blokov, čo by v budúcnosti výrazne obmedzilo nutnosť dovážať konštrukčný materiál zo Zeme.

Niektoré metódy už overila v praxi

Všetky postupy spadajú pod širší koncept využívania miestnych zdrojov, označovaný ako ISRU. Jeho podstatou je spracovávať suroviny priamo v cieli namiesto toho, aby sa zo Zeme musel vynášať každý kilogram vody, kyslíka, paliva či stavebného materiálu.

Vizualizácia základne na povrchu Mesiaca.
ESA

Zverejnený plán zároveň zdôrazňuje strategický význam bodov mimo samotného povrchu Mesiaca, predovšetkým takzvaných libračných bodov a vzdialených retrográdnych dráh. Libračné centrá sú miesta, kde sa gravitačné pôsobenie dvoch veľkých telies, ako sú Zem a Mesiac, spája s pohybom na obežnej dráhe a vytvára relatívne stabilné pozície s nízkymi nárokmi na palivo na udržiavanie polohy.

Päť takýchto bodov môže fungovať ako kľúčové uzly pre komunikačnú infraštruktúru, pozorovacie platformy či medzistanice kozmických lodí a poslúžiť ako oporné body na monitorovanie diania v okolí Mesiaca aj na podporu vzdialenejších misií.

Čína si tento prístup už overila v praxi, keď jej retranslačná družica Queqiao, vypustená v roku 2018, pracuje v okolí libračného bodu L2 sústavy Zem-Mesiac za odvrátenou stranou Mesiaca a sprostredkúva spojenie medzi Zemou a pristávacím modulom Chang’e-4.

Podľa výskumníkov bude popri samotnej ťažbe surovín rozhodujúca aj kontrola prístupu k strategickým lokalitám a infraštruktúre, keďže súťaženie v cislunárnom priestore zahŕňa budovanie dlhodobej prítomnosti a logistických schopností.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP