Pri hodnotení stavu lesov sa tradične sleduje najmä ich rozloha, množstvo dreva alebo počet poškodených stromov. Tieto údaje však neodpovedajú na zásadnú otázku: Dokáže sa les po požiari, suchu či kalamite obnoviť a ďalej plniť svoje funkcie?

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Nový odborný dokument európskej výskumnej infraštruktúry eLTER upozorňuje, že medzi vzhľadom lesa a jeho skutočnou odolnosťou môže byť výrazný rozdiel. Porast môže zostať zelený a stáť na pôvodnom mieste, no zároveň sa môže spomaliť jeho rast, zhoršiť prirodzená obnova alebo narušiť schopnosť zadržiavať vodu a viazať uhlík.

Podľa eLTER sa miera narušenia európskych lesov za posledné tri desaťročia viac ako zdvojnásobila. Za rastúcim tlakom stoja najmä suchá, požiare, silné víchrice a premnoženie hmyzu.

Problémom nie je iba jedna kalamita

Najväčšie škody často nevznikajú počas jednej izolovanej udalosti. Oveľa nebezpečnejší je reťazec viacerých problémov. Dlhotrvajúce sucho napríklad oslabí stromy a vysuší vegetáciu. Následný požiar poškodí pôdu a zostávajúce dreviny, ktoré sa potom ľahšie stanú korisťou škodcov. Ak príde ďalšie suché leto skôr, než sa porast stihne obnoviť, les môže prekročiť hranicu, za ktorou už návrat do pôvodného stavu nebude možný.

Článok pokračuje pod videom ↓

Rozsah rizika ukázalo aj leto 2026. Do konca augusta zhorelo v Európskej únii viac než 630-tisíc hektárov územia, približne dvojnásobok priemeru zaznamenaného v rovnakom období počas predchádzajúcich 20 rokov.

Nejde pritom iba o krátkodobý výkyv. Štúdia publikovaná v časopise Science počíta s rastom poškodenia európskych lesov počas celého storočia. Aj pri oteplení obmedzenom približne na dva stupne Celzia by sa každoročne zasiahnutá plocha mohla zvýšiť zo súčasných približne 180-tisíc na 216-tisíc hektárov. Pri vysokých emisiách by sa mohla priblížiť k 370-tisíc hektárom ročne.

Oslabené lesy komplikujú klimatické plány

Les nie je iba zásobárňou dreva. Ochladzuje krajinu, zadržiava vodu, stabilizuje svahy, poskytuje priestor tisícom druhov a odoberá oxid uhličitý z atmosféry.

Európske lesy v súčasnosti zachytia približne 360 miliónov ton CO₂ ročne. Ich schopnosť fungovať ako prirodzený uhlíkový záchyt však klesá. Prispieva k tomu starnutie porastov, ťažba aj čoraz častejšie klimatické kalamity. Ak lesy pohltia menej uhlíka, väčšiu časť znižovania emisií budú musieť zabezpečiť doprava, energetika alebo priemysel.

Rastie aj ekonomické riziko. Výskum zverejnený v časopise Nature Climate Change odhaduje, že straty hodnoty európskych hospodárskych lesov spôsobené kalamitami by sa pri silnom oteplení mohli zvýšiť zo 115 na 247 miliárd eur. Najväčšie ekonomické škody hrozia v strednej Európe.

Pôdny experiment odhalil klimatickú hrozbu
ChatGPT

Slovensko nie je výnimkou

Posledná Správa o stave životného prostredia SR označuje zdravotný stav slovenských lesov za nepriaznivý a horší než celoeurópsky priemer. V roku 2024 bolo poškodenie zaznamenané pri 32,4 % sledovaných stromov. Viac než polovicu celkovej ťažby, konkrétne 52,8 %, tvorila náhodná ťažba súvisiaca najmä s kalamitami.

Pozitívom je postupný rast zastúpenia listnatých drevín, ktoré už tvoria 65,2 % slovenských porastov. Samotná zmena pomeru listnáčov a ihličnanov však nestačí. Rozhodujúca je aj rozmanitosť druhov, veková štruktúra, množstvo vody v pôde a schopnosť lesa prirodzene sa obnovovať.

Budúcnosťou nemá byť jeden univerzálny strom

Vedci odporúčajú ustupovať od rozsiahlych rovnorodých porastov. Les zložený z viacerých druhov a vekových skupín má väčšiu šancu, že časť stromov zvládne sucho, požiar alebo napadnutie škodcom.

Súčasťou riešenia má byť obnova prirodzeného vodného režimu, prepájanie rozdrobených lesných území a citlivý výber drevín vhodných pre budúcu klímu. V niektorých oblastiach sa zvažuje aj asistovaná migrácia – cielené presúvanie druhov či proveniencií do lokalít, kde budú mať o niekoľko desaťročí vhodnejšie podmienky.

Takéto zásahy však musia vychádzať z dlhodobých údajov. Satelit dokáže odhaliť pokles fotosyntetickej aktivity skôr, než je poškodenie viditeľné zo zeme. Terénne merania následne ukážu, či sa les zotavuje, alebo iba dočasne prežíva.

Kľúčovou zmenou preto nebude vysadenie rekordného počtu stromov. Európa potrebuje lesy, ktoré dokážu zvládnuť aj ďalšiu kalamitu – a systém monitorovania, ktorý odhalí ich oslabovanie skôr, než zostanú namiesto zelených korún holé svahy.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP