Slepé miesto ultra-rýchleho nabíjania BYD. Test odhalil nečakané problémy áut

Ultra-rýchle nabíjanie elektromobilov je dnes kľúčom k ich masovému rozšíreniu. S rastúcim výkonom nabíjacích staníc sa však objavujú nové technické výzvy, najmä v oblasti riadenia teplôt.

Ako informoval motoristický portál CarNewsChina, najnovšie testy čínskeho giganta BYD odhalili zaujímavé anomálie. Test druhej generácie ich slávnej batérie Blade ukázal nečakané rozdiely v meraní teplôt počas nabíjania.

Počas živého prenosu z megawattového nabíjania sa ukázal nesúlad medzi lokálnymi snímačmi a palubným systémom. Tento jav vyvolal vlnu diskusií o bezpečnosti a presnosti monitoringu akumulátorov.

Samotný test prebiehal pri neutrálnej teplote okolia, ktorá sa pohybovala na úrovni približne 25 stupňov Celzia. Napriek relatívne priaznivým podmienkam zaznamenal externý senzor na spodnej časti článku špičkovú teplotu až 76,42 °C.

V tom istom momente však palubný systém vozidla (BMS) cez diagnostické rozhranie OBD hlásil maximálnu teplotu na póle článkov 71 °C. Tento rozdiel takmer 5,5 stupňa Celzia predstavuje takzvané slepé miesto monitoringu.

Celkový teplotný rozptyl naprieč batériovým balíkom bol počas testu ešte výraznejší

Interné senzory zaznamenali rozdiel až 6,5 stupňa Celzia, pričom namerané hodnoty kolísali od necelých 70 °C do vyše 76 °C.

Tento jav je mimoriadne zaujímavý najmä z hľadiska chemického zloženia akumulátorov. Lítium-železo-fosfátové články (LFP) generujú počas extrémneho nabíjania obrovské množstvo tepla v blízkosti elektródových rozhraní.

Úspešný odvod tohto tepla závisí od efektivity chladiacich kanálov a celkovej architektúry akumulátora. Ak nie je chladenie dokonale rovnomerné, v štruktúre batérie začnú vznikať nebezpečné lokálne ložiská tepla.

Práve lokálne prehrievanie, ktoré palubný systém nemusí ihneď presne lokalizovať, môže časom viesť k degradácii článkov. V horšom prípade hrozí zníženie celkového výkonu batérie počas jej životného cyklu.

Na tieto zistenia a diskusie reagoval aj technický riaditeľ batériovej divízie spoločnosti BYD, Sun Huajun. Ten v rozhovore pre ázijské médiá obhajoval technologický pokrok a bezpečnosť ich systémov.

Podľa jeho názoru by sa doterajšia hranica 70 °C už nemala vnímať ako neprekonateľná bariéra. Moderné materiály a vylepšená štruktúra článkov podľa neho zvládnu aj vyššie tepelné zaťaženie bez straty stability.

Huajun dodal, že nová architektúra batérie Blade bola od začiatku navrhnutá pre vysokovýkonné nabíjacie cykly. Pred uvedením na trh prechádza komplexným testovaním vrátane simulácií dlhodobého opotrebenia.

Freepik

Čo to znamená pre slovenských vodičov?

Slovenskí motoristi sa na našich cestách čoraz častejšie stretávajú s ultra-rýchlymi nabíjacími stanicami s výkonom nad 150 kW. Ich infraštruktúra sa neustále rozširuje aj na hlavných diaľničných ťahoch.

Ak čínske značky ako BYD naplno preniknú na náš trh, ich systémy tepelného manažmentu budú čeliť náročným testom. Naše klimatické podmienky totiž prinášajú extrémne horúce letá, ale aj mrazivé zimy.

Rozdiel medzi realitou a hodnotami, ktoré vidí palubný počítač, môže v praxi ovplyvniť reálnu životnosť batérie. Pre budúcich majiteľov bude preto dôležité sledovať nezávislé testy opotrebenia.

Hoci sú LFP batérie považované za mimoriadne bezpečné a stabilné, fyzikálne zákony nepustia. Nadmerné teplo akumulátorom skrátka nesvedčí, bez ohľadu na marketingové vyhlásenia jednotlivých výrobcov.

Technológie sa však vyvíjajú raketovým tempom a podobné testy posúvajú vývoj dopredu. Bude nesmierne zaujímavé sledovať, ako sa s týmito výzvami vysporiadajú európske normy a samotní spotrebitelia.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita