Slovenský regulátor porovnal náklady OZE na úrovni 110 až 120 eur za MWh s približne 40 eurami pri stabilných zdrojoch. O 26 minút neskôr prišli júlové dáta, podľa ktorých obnoviteľné zdroje pokryli takmer polovicu výroby elektriny v EÚ.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Dve správy z 13. augusta vytvorili dojem priameho sporu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví označil európsku podporu obnoviteľných zdrojov za drahý omyl, kým Slovenská asociácia udržateľnej energetiky vyzdvihla ich úlohu počas horúčav a obmedzenej výroby jadrových a vodných elektrární.

Čísla si však navzájom neodporujú. Každé odpovedá na inú otázku a bez rozlíšenia výrobných, systémových a trhových nákladov z nich nemožno určiť, ktorý zdroj prináša domácnostiam najlacnejší účet.

Jedna megawatthodina môže mať viacero cien

Podľa stanoviska ÚRSO sprostredkovaného agentúrou SITA dosahujú slovenské fotovoltické elektrárne približne 1 100 hodín ročného využitia a veterné zdroje asi 1 900 hodín. Regulátor k tomu pridal porovnanie nákladov 110 až 120 eur za MWh pri OZE a približne 40 eur pri stabilných zdrojoch.

Zverejnené stanovisko však nerozpisuje metodiku natoľko, aby bolo zrejmé, či porovnáva prevádzku existujúcich elektrární, celkové náklady nových zdrojov, podporu, náklady na vyrovnávanie sústavy alebo kombináciu viacerých položiek. Rozdiel je zásadný. Staršia, už zaplatená elektráreň a nový zdroj, ktorý musí splatiť výstavbu, sa nedajú férovo porovnať jediným číslom.

Článok pokračuje pod videom ↓

Konečný účet domácnosti navyše netvorí iba elektrina vyrobená v elektrárni. Zahŕňa aj distribúciu, prenos, rezervy, podporné služby, obchodné náklady, dane a regulované položky. Výrobná cena jednej technológie preto nie je automaticky cenou na faktúre.

Polovica výroby neznamená polovicu nákladov

Júlové dáta SAPI zverejnené TASR merajú objem výroby, nie konečnú cenu sústavy. OZE dodali 49,5 % elektriny vyrobenej v EÚ, jadro 23,9 % a fosílne zdroje 26,6 %. Solárne elektrárne vyrobili 44,3 TWh a vietor 30,6 TWh.

Slnko a vietor pomohli nahradiť časť výkonu jadrových blokov obmedzených vo Francúzsku a Maďarsku aj slabšiu výrobu vodných elektrární. Zvýšená veterná výroba začiatkom augusta spolu s nižším dopytom podľa SAPI prispela k poklesu veľkoobchodných cien na viacerých európskych trhoch.

Ani lacná veľkoobchodná hodina však nevymaže náklady na sieť, záložný výkon a vyrovnávanie odchýlok. Platí aj opačná veta. Potreba rezerv neznamená, že elektrina zo slnka a vetra nemá hodnotu v čase, keď sucho obmedzuje vodu a horúčava komplikuje chladenie tepelných elektrární.

Freepik/Úprava redakcie

Slovensko potrebuje presnejšiu otázku

ÚRSO považuje za slovenskú výhodu mix s viac ako 60-percentným podielom jadra, ktorý dopĺňajú vodné a plynové zdroje. Stabilný jadrový základ znižuje potrebu nahrádzať veľkú časť výroby počas bezvetria alebo noci. Fotovoltika zas vyrába najviac cez deň, keď rastie spotreba firiem, klimatizácií a domácností.

Slabým miestom nie je samotná existencia jedného alebo druhého zdroja. Rozhoduje schopnosť siete spojiť stabilnú výrobu s lacnými hodinami zo slnka a vetra, presúvať prebytky do batérií a motivovať odberateľov, aby časť spotreby posunuli do vhodného času.

Slovenská fotovoltika pritom rýchlo rastie. Ako sme rozobrali v článku o solárnom skoku a chýbajúcej systémovej infraštruktúre, v roku 2025 pribudlo 243 MW výkonu, no väčšie projekty a úložiská stále narážajú na regulačné a sieťové bariéry.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Pri každom ďalšom porovnaní sa preto treba pýtať, čo presne suma za MWh zahŕňa, či ide o starý alebo nový zdroj, aké obdobie pokrýva a kto platí flexibilitu siete. Bez odpovedí ostáva spor medzi 40 a 120 eurami politicky úderný, no pre slovenskú faktúru neúplný.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP