Zmeny v našom klimatickom systéme sú často nepredvídateľné, no najnovšie zistenia prinášajú prekvapivý časový rámec, s ktorým môžeme pracovať. Podľa informácií portálu vedeckých publikácií v časopise Nature, máme pred sebou zhruba 30 až 50 rokov, kedy sú modely topenia antarktického ľadu pomerne spoľahlivé. Toto obdobie predstavuje unikátnu šancu pre vlády a plánovačov pripraviť sa na reálne dôsledky stúpania hladiny morí.

Výskum, ktorý viedla Dr. Felicity McCormack z programu Securing Antarctica’s Environmental Future (SAEF), sa zameral na to, či dokážeme predpovedať úbytok ľadu s dostatočnou presnosťou. Výsledky naznačujú, že pokiaľ naše modely verne kopírujú súčasný stav, môžeme sa na ne v krátkodobom horizonte spoľahnúť. To je kľúčové, pretože Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) varuje, že pri vysokých emisiách môže hladina oceánov do roku 2100 stúpnuť o viac ako dva metre.

Riziko pre milióny ľudí

Ak by sa tento pesimistický scenár naplnil, následky budú katastrofálne. Hovoríme o ohrození štvrtiny všetkých obytných nehnuteľností v Austrálii a o strate obývateľnosti rozsiahlych území v Tichomorí. Pre stovky miliónov ľudí by to znamenalo nutnosť opustiť domovy, čo by vyvolalo jednu z najväčších humanitárnych a ekonomických kríz v modernej histórii.

Práve preto je schopnosť predpovedať správanie antarktického ľadového príkrovu taká dôležitá. Doteraz sme mali k dispozícii len veľmi hrubé odhady, ktoré vládnym inštitúciám nedávali dostatočnú oporu pri tvorbe dlhodobých infraštruktúrnych stratégií.

Situácia v energetike a klimatických opatreniach je neustále predmetom debát. Podobne ako sa snažíme nájsť cestu k čistejším zdrojom, obnoviteľné zdroje definitívne prekonávajú uhlie, čo je pozitívny trend, ktorý môže spomaliť globálne otepľovanie.

Prečo je blízka budúcnosť jasnejšia?

Výskumný tím zistil, že predvídateľnosť topenia Antarktídy je stabilná zhruba do polovice nášho storočia. Po roku 2050 však úroveň dôvery v modely klesá. Dôvodom sú zložité fyzikálne procesy a fakt, že časť antarktického ľadu leží na podloží pod úrovňou hladiny mora.

Keď sa raz tento proces rýchleho ústupu ľadovcov spustí, bude takmer nemožné ho zastaviť alebo zvrátiť. Preto vedci apelujú na to, aby sme toto „okno predvídateľnosti“ využili na maximálne posilnenie monitorovacích systémov a prípravu adaptačných plánov.

Mapovanie a monitoring ako priorita

Profesor Steven Chown, riaditeľ SAEF, zdôrazňuje, že predvídateľnosť neznamená zníženie rizika, ale skôr definovaný časový priestor na činy. Investície do lepšieho monitorovania Antarktídy a vylepšovanie klimatických modelov priamo súvisia s tým, ako presne budeme vedieť predpovedať vzostup hladín pre konkrétne pobrežné oblasti.

Austrália a jej partneri v Indopacifiku majú podľa neho jedinečnú príležitosť pretaviť tieto dáta do konkrétnych politík. Rozhodovanie o presídľovaní komunít či výstavbe odolnej infraštruktúry vyžaduje dáta, ktoré sú konečne na dosah.

Dvojfázový prístup k plánovaniu

Odborníci navrhujú, aby sa prognózy rozdelili na dve časové obdobia. Prvé, krátkodobé, ktoré je predvídateľné a slúži ako tvrdý základ pre súčasné politiky. Druhé, dlhodobé, ktoré je zahalené neistotou a vyžaduje si flexibilnejší prístup k riadeniu rizík.

Nejde pritom len o akademickú debatu. Podobné princípy adaptácie vidíme aj v iných oblastiach, kde sa technológie snažia riešiť klimatické či zdravotné riziká, ako napríklad štúdie o vplyve nanoplastov na odolnosť baktérií, ktoré nútia vodárenské spoločnosti prehodnocovať svoje filtračné procesy.

Výzva pre globálnu politiku

Začlenenie týchto vedeckých poznatkov do politickej praxe je zatiaľ najväčšou výzvou. Dr. McCormack upozorňuje, že ak modely v súčasnosti presne kopírujú realitu, máme v rukách nástroj, ktorého by sa vlády mali chytiť.

Dlhodobá neistota, ktorá sa objavuje koncom storočia, však nesmie byť dôvodom na paralýzu. Naopak, mala by byť mementom pre okamžité znižovanie emisií, aby sme predišli najhorším scenárom, ktoré by sa mohli stať nezvratnými.

Čo to znamená pre svet?

Štúdia prináša roadmapu pre nasledujúce dekády. Klimatické plánovanie sa už viac nemusí spoliehať len na dohady. Máme k dispozícii vedecké dáta, ktoré ukazujú smer, akým sa uberať.

V konečnom dôsledku to, ako sa postavíme k týmto zisteniam, určí podobu pobrežných miest pre naše deti. Čas na váhanie sa kráti, no aspoň vieme, že nasledujúcich 30 rokov je v našich rukách.

Čítajte viac z kategórie: Novinky