Zatiaľ čo sa svet sústredí na globálne otepľovanie a emisie CO2, pod hladinou svetových oceánov, ale aj v našich jazerách a riekach, prebieha ďalší, nemenej desivý proces. Dochádza v nich k dramatickému poklesu rozpusteného kyslíka.

Tento stav, nazývaný deoxygenácia, podľa najnovšej štúdie vedcov z Scripps Institution of Oceanography narúša základnú stabilitu našej planéty.

Autori výskumu sa pozreli na to, ako úbytok kyslíka interaguje s deviatimi hlavnými procesmi v rámci systému Zeme – takzvanými planetárnymi hranicami. Tie definujú, čo je pre život na našej planéte ešte bezpečné a kde už riskujeme nezvratné zmeny. Ako vyplynulo z najnovších zistení, kyslík je v týchto rovniciach často prehliadaným, no kľúčovým faktorom.

Prečo kyslík vo vode mizne?

Hlavnými vinníkmi sú, ako inak, ľudské aktivity. Otepľovanie vôd, nadmerné znečistenie živinami (napríklad hnojivami splavenými z polí) a zmeny v prúdení vody bránia jej prirodzenému okysličovaniu.

Keď hladina kyslíka klesne, celé ekosystémy začínajú kolabovať. Nejde len o ryby či koralové útesy, ale o zmenu chemických procesov, ktoré regulujú klímu celej planéty.

NASA/Karen Nyberg/Unsplash (Úprava redakcie)

Zaujímavým príkladom toho, ako veda postupuje pri odhaľovaní rizík, je aj využitie umelej inteligencie v kardiológii, ktorá dokáže včas predpovedať zdravotné problémy. Podobne aj v prípade oceánov vedci volajú po lepšom monitoringu a zaradení deoxygenácie medzi priority, ktoré musíme riešiť komplexne spolu s biodiverzitou.

Nezvratné zmeny pre nasledujúce generácie

Najdesivejším zistením je, že mnohé z týchto zmien môžu pretrvať celé storočia. Odborníci zdôrazňujú, že ak raz prekročíme určité hranice, nebudeme schopní situáciu zvrátiť v priebehu jediného ľudského života. Úbytok kyslíka ohrozuje všetko – od mikroskopických organizmov až po veľké morské cicavce, ktorým sa kvôli úbytku potravy a zmene biotopov doslova stráca pôda pod nohami.

Čo to znamená pre nás?

Oceány fungujú ako pľúca a termostat našej planéty. Ak ich stabilitu narušíme natoľko, že im začne „dochádzať dych“, pocítime to aj ďaleko od pobrežia. Európa, vrátane Slovenska, už teraz pociťuje dôsledky klimatických opatrení a sprísňujúcich sa noriem, no ochrana vodných systémov bude musieť hrať v budúcich rokoch oveľa významnejšiu rolu. Vedci dúfajú, že ich varovanie nezostane len v akademických žurnáloch, ale stane sa podkladom pre reálnu politiku ochrany životného prostredia.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda