Aktualizované 19.7.2026:

Slovákov čaká v roku 2026 jedna z najväčších zmien stavebných a energetických pravidiel za posledné roky. Nová legislatíva neovplyvní iba developerov a projektantov, ale postupne aj majiteľov domov, bytové spoločenstvá, firmy či samosprávy. Zmeniť sa môže spôsob prípravy novostavieb a veľkých rekonštrukcií, požiadavky na technické riešenia aj podmienky, za ktorých bude možné získať verejnú podporu na obnovu budov.

Pre bežného vlastníka bytu alebo staršieho rodinného domu to zatiaľ neznamená povinnosť okamžite meniť kotol, montovať solárne panely alebo začať rekonštrukciu. Najväčší vplyv sa v prvých rokoch očakáva pri nových projektoch, hĺbkových obnovách, väčších nebytových objektoch a verejných budovách.

Domácnosti môžu zmenu pocítiť nepriamo cez vyššie ceny niektorých stavebných prác a technológií, nové požiadavky pri rozsiahlej obnove, úpravy dotačných programov alebo väčší význam energetického certifikátu pri predaji a prenájme nehnuteľnosti. Pre ľudí, ktorí už plánujú stavbu alebo veľkú rekonštrukciu, bude dôležité sledovať, aké prechodné obdobia štát nastaví a podľa ktorého dátumu sa bude ich projekt posudzovať.

Novelu teraz čaká prerokovanie v ústavnoprávnom a hospodárskom výbore. Oba výbory dostali lehotu do 11. septembra 2026, gestorský hospodársky výbor má stanovisko pripraviť do 14. septembra. Až následne sa návrh môže dostať do druhého čítania, v ktorom poslanci môžu predkladať pozmeňujúce návrhy. Súčasná verzia preto ešte nemusí byť konečná.

Slovensko už je po termíne

Situáciu medzitým skomplikovalo omeškanie pri preberaní európskej smernice. Členské štáty mali väčšinu jej ustanovení zaviesť do svojich zákonov a oznámiť Európskej komisii najneskôr 29. mája 2026. Slovensko tento termín nestihlo, pretože v danom čase bola novela iba na začiatku parlamentného procesu.

Európska komisia preto 15. júla 2026 začala konanie o porušení práva EÚ proti všetkým 27 členským štátom. Krajinám odoslala formálnu výzvu a poskytla im dva mesiace na vysvetlenie situácie, dokončenie transpozície a oznámenie prijatých opatrení.

Neznamená to, že Slovensko už dostalo pokutu. Formálna výzva je prvou fázou konania. Ak odpoveď nebude dostatočná alebo sa legislatíva nepodarí dokončiť, Komisia môže poslať odôvodnené stanovisko. Až ďalším krokom môže byť žaloba na Súdnom dvore EÚ a prípadné finančné sankcie.

Vzniká tak časový tlak. Výbory majú novelu prerokovať až v septembri, zatiaľ čo dvojmesačná lehota od Komisie uplynie približne v polovici septembra. Slovensko preto bude musieť Bruselu vysvetliť, že transpozícia pokračuje, hoci zákon ešte nemusí byť definitívne prijatý.

V návrhu naďalej figuruje účinnosť od 1. novembra 2026. Keďže zásadné parlamentné rokovanie sa očakáva až na jeseň, medzi schválením konečného textu a jeho účinnosťou môže zostať iba krátke obdobie.

To môže byť problém najmä pre projektantov, developerov, správcov väčších budov a verejné inštitúcie. Budú musieť sledovať nielen samotný zákon, ale aj vykonávaciu vyhlášku, ktorá má spresniť napríklad podobu energetických certifikátov a pravidlá sprístupňovania údajov. Parlamentný materiál výslovne počíta s úpravou súčasnej vyhlášky, takže všetky technické detaily ešte nie sú uzavreté.

Pre človeka, ktorý v súčasnosti stavia dom alebo pripravuje väčšiu rekonštrukciu, to znamená najmä legislatívnu neistotu. Projekt, ktorý sa pripravuje podľa dnešných podmienok, môže byť dokončovaný už v období platnosti nových pravidiel. Rozhodujúce preto bude, či parlament doplní prechodné ustanovenia a podľa akého momentu sa bude postupovať – napríklad podľa dátumu podania žiadosti, vydania povolenia alebo dokončenia stavby

Pôvodný článok:

Energetická efektívnosť budov sa v Európe mení z odporúčaného štandardu na tvrdú nevyhnutnosť. Nová európska smernica dáva jasný rámec tomu, ako budú členské štáty stavať, obnovovať a prevádzkovať budovy v najbližších desaťročiach. Slovenská komora stavebných inžinierov pripomína, že ide o jednu z najzásadnejších zmien v prístupe k budovám a dotkne sa prakticky každého vlastníka nehnuteľnosti. Zásadným cieľom je bezemisnosť. A tá sa podľa ministerstva dopravy stáva novým meradlom kvality výstavby.

Smernica na úrovni EÚ presúva ťažisko diskusie z úspor energie na úsporu emisií. „Doteraz sme sa zameriavali na znižovanie spotreby energie, teraz sa posúvame k znižovaniu emisií,“ pripomína riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve dopravy SR Alena Ohradzanská. Prakticky to znamená, že už nestačí len zatepliť fasádu či vymeniť okná. Nový systém hodnotenia bude sledovať, odkiaľ energia pochádza, ako sa vyrába a či jej spotreba nevedie ku klimatickej záťaži.

Od roku 2030 sa bezemisné budovy stanú štandardom novej výstavby. Podmienkou pritom bude dôraz na obnoviteľné zdroje. Solárne panely, tepelné čerpadlá či ďalšie nízkoemisné technológie sa majú stať bežnou súčasťou projektov, najmä vo verejných nebytových objektoch, kde bude inštalácia slnečných technológií povinná a časovo rozvrhnutá podľa veľkosti podlahovej plochy.

Investície, ktoré majú znižovať budúce náklady

Cieľom je nielen modernizovať budovy, ale zároveň aj motivovať vlastníkov, aby investovali do sebestačných riešení. Podľa ministerstva dopravy na to bude k dispozícii súbor finančných nástrojov, od Programu Slovensko cez Štátny fond rozvoja bývania až po nové mechanizmy naviazané na systém emisných povoleniek ETS2. Vlastníkom má prispieť aj jednoduchá ekonomická rovnica: čím viac obnoviteľných zdrojov budova využíva, tým nižšie má prevádzkové náklady.

„Návratnosť závisí od konkrétneho riešenia a technickej uskutočniteľnosti na konkrétnej budove. Nové budovy sa navrhujú jednoduchšie, pri existujúcich máme limity,“ hodnotí Ohradzanská. Práve limity existujúcich stavieb však smernica zohľadňuje, nové pravidlá sa neuplatnia tam, kde by boli technicky neuskutočniteľné.

Kľúčovým nástrojom pre orientáciu vlastníkov má byť nový systém Národných plánov obnovy, aktualizovaný v päťročných intervaloch. Súčasťou je aj tzv. pasport obnovy, ktorý predstavuje odborný návod opisujúci najvhodnejšie opatrenia, ich poradie a odhadovaný prínos. Dokument síce nebude záväzný, no má slúžiť ako praktický manuál pri modernizácii.

Certifikácia, elektromobilita a technické limity

Smernica významne rozširuje povinnosť energetickej certifikácie. Po novom sa bude týkať všetkých verejných budov, nielen tých často navštevovaných. Zapracované sú aj požiadavky elektromobility: nové aj významne obnovované budovy musia počítať s nabíjacími bodmi a kabelážou pre elektroautá, aby sa stali plnohodnotnou infraštruktúrou budúcnosti.

Pri starších objektoch však bude vždy rozhodovať odborné posúdenie. Nie každá strecha unesie solárne panely a nie každá lokalita má vhodné podmienky pre ich efektívnu prevádzku. „Projektant by mal zhodnotiť, či strešná konštrukcia z hľadiska statiky alebo z iných dôvodov je spôsobila na inštaláciu panelov, alebo nie,“ vysvetľuje Ohradzanská. Ak odborník potvrdí, že inštalácia nie je možná, sankcie sa neuplatnia.

Nové pravidlá tak smerujú Slovensko aj Európu k ambicióznemu cieľu: dekarbonizovať fond budov do roku 2050. Hoci ide o dlhodobý proces, jeho dopady sa začnú prejavovať už v najbližších rokoch. Modernizácia nehnuteľností bude komplexnejšia, technologickejšia a najmä nevyhnutná, či už z ekonomických, alebo klimatických dôvodov.

Vláda schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá má prebrať novú európsku smernicu z 24. apríla 2024. Tá nastavuje cieľ, aby nové a významne obnovené budovy od 1. januára 2030 dosahovali energetickú úroveň budov s nulovými emisiami. Navrhovaná účinnosť slovenskej novely je 1. november 2026.

Nové pravidlá sa nedajú zredukovať len na všeobecnú vetu o „zelenších budovách“. Novela má upraviť aj plán obnovy budov, zaviesť systém pasportov obnovy a riešiť minimálne normy energetickej hospodárnosti existujúcich budov. To znamená, že štát nebude tlačiť iba na novostavby po roku 2030, ale aj na spôsob, akým sa bude plánovať obnova staršieho fondu budov.

Najcitlivejšia časť sa týka zdrojov tepla. Denník N uvádza, že obmedzenie sa má týkať napríklad plynových kotlov alebo iných zariadení, ktoré produkujú emisie priamo na mieste. Centrálne vykurovanie sa má posudzovať inak, keďže emisie nevznikajú priamo v samotnej budove. Toto je dôležitý rozdiel, lebo z témy sa veľmi ľahko stane skratka o „zákaze plynu“, hoci pravidlá mieria presnejšie na lokálne emisie v budovách.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia