V tomto texte boli použité materiály TASR.

Slovensko trápi výrazný nedostatok vlahy. Podľa najnovších údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zasahuje sucho približne tri štvrtiny územia krajiny, pričom na viacerých miestach už dosiahlo extrémnu úroveň.

Najkritickejšia situácia je na Záhorí, Podunajskej nížine, Above a Zemplíne. Práve tieto oblasti patria medzi regióny s najväčším nedostatkom pôdnej vlahy, pričom extrémne sucho sa aktuálne rozprestiera približne na štvrtine územia Slovenska.

Meteorológovia zároveň upozorňujú, že relatívne nasýtenie pôdy kleslo pod 10 percent na Podunajsku, Záhorí a v Malých Karpatoch. Lokálne sa podobné hodnoty objavili aj na Zemplíne, Above, Honte, Novohrade, Pohroní či Gemeri. Na približne 80 percentách územia je nasýtenie pôdy nižšie ako 50 percent.

Najväčší deficit je na krajnom východe

SHMÚ uvádza, že najvyšší deficit pôdnej vlahy eviduje na krajnom východe Slovenska, kde dosahuje od mínus 60 do mínus 80 milimetrov. Na väčšine územia sa pohybuje v rozmedzí od mínus 20 do mínus 60 milimetrov.

Opačná situácia je na severozápade Slovenska a v oblasti Nízkych Tatier, kde sa vyskytuje nadbytok pôdnej vlahy približne 20 až 40 milimetrov. Dôvodom sú výraznejšie zrážky, ktoré tam spadli počas uplynulého týždňa.

Najviac pršalo v okolí Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Tatier a Javorníkov, kde lokálne spadlo 70 až 120 milimetrov zrážok. Viac ako 40 milimetrov zaznamenali aj na Horehroní, Liptove, Kysuciach, Orave či miestami na Gemeri a Spiši.

Niektoré regióny dostali len pár milimetrov dažďa

Naopak, najmenej zrážok spadlo na Podunajsku, Záhorí, strednom Považí, juhu stredného Slovenska, Zemplíne a Šariši. Na viacerých miestach tam meteorológovia namerali len do päť milimetrov zrážok, pričom na väčšine západného a východného Slovenska úhrny neprekročili 15 milimetrov.

K nepriaznivej situácii prispeli aj vysoké teploty. Počas piatka vystúpila maximálna teplota lokálne na Podunajsku a v Honte približne na 36 stupňov Celzia, rovnaké hodnoty sa v sobotu objavili aj na dolnom Zemplíne.

Vývoj potvrdzuje, že napriek lokálnym intenzívnym dažďom zostáva veľká časť Slovenska pod výrazným vplyvom sucha, ktoré môže mať negatívny dosah na poľnohospodárstvo aj stav vegetácie.