Vedci odhalili 20 miliónov rokov staré tajomstvo Európy. Prírodu chránime spôsobom, ktorý ju ničí

Prírodu spred miliónmi rokov si na starom kontinente predstavujeme ako rozsiahle tmavé lesy s mohutnými stromami, cez ktoré ťažko preniká slnečné svetlo. Rozsiahly výskum, ktorý skúmal obdobie od miocénu po predindustriálne obdobie však prináša úplne iný pohľad na starodávnu prírodu.

Nový výskum, na ktorý upozornil portál Sciencedaily, ukazuje, že Európu netvorili veľké oblasti hustých lesov, ale tvorili otvorenejšie, pestrejšie a farebnejšie priestranstvá, kde sa stromy mozaikovito striedali.

Vedci z dánskej Aarhuskej univerzity analyzovali vývoj európskej krajiny presahujúci obdobie viac ako 20 miliónov rokov. Ich zistenia v študii, ktorá bola uverejnená v časopise Biological Conservation, prinášajú nový pohľad a spochybňujú zaužívanú predstavu o hustých lesoch so súvislými korunami stromov. Namiesto toho sa na veľkej časti kontinentu rozprestierala pestrá mozaika riedkych lesov, trávnatých plôch, krovín s pestrými lúkami s rôznymi druhmi živočíchov.

Skúmali paekologické záznamy od čias miocénu

Nový pohľad na starodávnu prírodu prinášajú po rozsiahlej analýze paekologických dôkazov. Skúmali fosílny peľ, pozostatky rastlín, stopy dávnych požiarov či chemické zloženie zubov a kostí bylinožravcov. Využili tiež fosílie hmyzu a cicavcov so starovekou environmentálnou DNA, ktorú získali zo sedimentov.

Kombinácia viacerých nezávislých metód umožnila výskumníkom zrekonštruovať vývoj európskej prírody od obdobia miocénu, ktorý začal približne pred 23 miliónmi rokov po predindustriálne obdobie.

Výsledky ukázali, že otvorené a čiastočné zalesnené územia neboli iba krátkodobou výnimkou, ale vyskytovali sa počas miliónov rokov v teplejších aj chladnejších klimatických obdobiach.

Naopak, husté lesy, ktoré považujeme za typický obraz nedotknutej prírody, nemusia predstavovať pôvodný stav európskych ekosystémov.

Starovekú prírodu formovali aj veľké bylinožravce

V Európe kedysi žili slony, nosorožce, bizóny či zubri, ktoré mali na svoje okolie oveľa výraznejší vplyv, než by sa mohlo zdať. Spásaním vegetácie, okusovaním drevín a pohybom po krajine bránili tomu, aby sa otvorené plochy úplne zalesnili.

Biological Conservation/10.1016/j.biocon.2026.111749

Narúšali aj pôdu a vytvárali tak priestor pre rast trávy, rôznych lúčnych kvetov a ďalších rastlín, ktorým by sa v tmavých, hustých lesoch nedarilo. Vznikali tak rôzne biotopy pre vtáky, hmyz a drobné cicavce.

Viaceré druhy ako škovránky, kavky či škrečky poľné, ktoré dnes spájame najmä s poľnohospodárskou krajinou, pravdepodobne obývali podobné otvorené prostredie dávno pred vznikom moderného poľnohospodárstva. Podobne je to aj s vlčím makom, ktorým sa v minulosti darilo na miestach, kde veľké zvieratá narúšali pôdu a udržiavali otvorené priestory.

Prirodzený systém sa však postupne narušil. Mnohé veľké bylinožravce z Európy postupne vymizli a počas posledného storočia výrazne ustúpilo aj tradičné pasenie hospodárskych zvierat. Podľa vedcov práve tieto vplyvy prispeli k premene európskej krajiny.

Výskum prináša nový pohľad na dnešné zalesňovanie

Aj keď čelíme klimatickej kríze a odlesňovaniu, masívne vysádzanie stromov, ktoré sa dnes prezentuje ako jeden z nástrojov boja proti klimatickej zmene, nemusí byť úplne prospešné pre prírodu. Vedci v štúdii upozorňují, že vytváranie rozsiahlych a hustých lesov môže v niektorých oblastiach dokonca ohroziť biodiverzitu.

Podľa vedcov to však neznamená, že vysádzanie samo o sebe je škodlivé. Lesy majú dôležitú úlohu pri ukladaní uhlíka, ochrane pôdy aj regulácii klímy.

„Namiesto toho by sa úsilie o obnovu prírody malo zamerať na vytváranie a zachovanie pestrej krajiny, v ktorej sa striedajú lesy a otvorené plochy. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj návrat veľkých bylinožravcov žijúcich vo voľnej prírode,“ vysvetlil Jens-Christian Svenning, hlavný autor štúdie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky