V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Slovensko podľa premiéra Roberta Fica veterné parky nepotrebuje. Argumentuje silným podielom bezuhlíkovej elektriny, jadrom aj tým, že sme čistým vývozcom energie. Problémom však nie je samotná podpora jadrovej energetiky, ale predstava, že práve preto môžeme ignorovať rozvoj ďalších zdrojov.

V čase, keď Európa urýchľuje investície do obnoviteľných zdrojov a priemysel žiada zelenú energiu, pôsobí Ficov postoj skôr ako technologická krátkozrakosť než dlhodobá stratégia.

Ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ vyhlásil premiér po rokovaní vlády. Dodal, že Slovensko má „excelentný energetický mix“, keďže približne 85 % elektriny vyrába z bezuhlíkových zdrojov. Zároveň zdôraznil, že krajina plánuje ďalší rozvoj jadrovej energetiky.

Samotné čísla pritom nie sú nepravdivé. Slovensko patrí medzi štáty s vysokým podielom nízkoemisnej výroby elektriny, najmä vďaka jadru a vodným elektrárňam. Práve tu sa však začína problém Ficovej argumentácie. Bezuhlíková energetika totiž automaticky neznamená energetickú bezpečnosť, flexibilitu ani pripravenosť na budúci rast spotreby.

Premiér zároveň označil záväzky z Plánu obnovy za „administratívne povinnosti“, ktoré Slovensko splní, no zároveň odkázal, že „touto cestou nepôjdeme“. V praxi to znamená, že vláda síce formálne naplní európske záväzky, no politicky vysiela jasný signál: vietor na Slovensku nemá budúcnosť.

Takýto prístup je riskantný nielen z environmentálneho, ale najmä z ekonomického a technologického pohľadu.

Staviť všetko na jadro je nebezpečný extrém

Jadrová energia je stabilný pilier slovenskej energetiky a bez nej by krajina len ťažko dosahovala dnešný nízkoemisný profil. To však neznamená, že je rozumné prakticky ignorovať ďalšie zdroje.

Žiadna moderná ekonomika nestavia energetickú bezpečnosť na jednej dominantnej technológii. Akékoľvek väčšie odstávky reaktorov, technické problémy alebo geopolitické komplikácie pri dodávkach paliva dokážu výrazne zasiahnuť celý systém. Diverzifikácia preto nie je ideologické heslo Bruselu, ale základný princíp energetického manažmentu.

Obnoviteľné zdroje pritom nemajú jadro nahradiť. Majú ho dopĺňať. Veterné elektrárne môžu znižovať tlak na sieť počas špičiek, pomáhať pri raste spotreby a vytvárať väčšiu stabilitu v kombinácii s ďalšími zdrojmi.

Fico však argumentuje, akoby Slovensko stálo pred voľbou „jadro alebo vietor“. Reálny svet energetiky dnes funguje úplne opačne. Krajiny kombinujú jadro, solár, vietor, vodu aj akumuláciu, aby znížili závislosť od jedného riešenia.

veterná elektráreň
Freepik/Canva (Úprava redakcie)

Jadrová budúcnosť príde možno o dve desaťročia

Premiér vo svojom vyjadrení pripomenul aj plány na nový jadrový zdroj. To však znie skôr ako politický prísľub než riešenie problémov najbližších rokov.

Výstavba jadrovej elektrárne trvá extrémne dlho. Slovenské Mochovce sú učebnicovým príkladom toho, ako sa harmonogramy a rozpočty v jadrových projektoch dokážu natiahnuť na celé desaťročia. Aj optimistické scenáre hovoria pri novom veľkom jadrovom bloku o horizonte 15 až 20 rokov.

Veterné parky sú v tomto úplne iná liga. Technicky ich možno postaviť za niekoľko rokov, hoci na Slovensku proces často brzdí komplikovaná byrokracia, povoľovania a slabá infraštruktúra. Aj napriek tomu ide o výrazne rýchlejšie riešenie než nové jadro.

Odmietať moderné veterné turbíny s prísľubom jadrového bloku, ktorý tu nebude skôr ako o dve desaťročia, je podobné, ako odmietnuť úsporné auto dnes, pretože raz si možno kúpiš helikoptéru.

Veterné turbíny.
Pixabay (Úprava redakcie)

Slovensko bude potrebovať viac elektriny, nie menej

Argument, že sme dnes čistým vývozcom elektriny, síce platí, no ignoruje vývoj najbližších rokov. Spotreba elektriny bude rásť prakticky vo všetkých oblastiach ekonomiky.

Elektromobily, tepelné čerpadlá, dátové centrá, digitalizácia aj transformácia priemyslu budú vyžadovať obrovské množstvo novej energie. Odhady hovoria, že slovenská spotreba elektriny môže do roku 2040 narásť o viac než tretinu.

Do toho vstupujú aj veľké investície ako Volvo pri Košiciach či tlak európskeho priemyslu na zelenú výrobu. Moderné firmy dnes čoraz častejšie požadujú záruky nízkoemisnej alebo obnoviteľnej energie. Nie preto, že je to módny trend, ale preto, že ich k tomu tlačia vlastné klimatické záväzky aj investori.

Ak Slovensko začne investorom signalizovať, že rozvoj vetra nechce podporovať, môže sa veľmi rýchlo dostať do nevýhodnej pozície voči Poľsku, Česku alebo Maďarsku, kde sa obnoviteľné zdroje rozvíjajú agresívnejšie.

veterná turbína
Gemini

Európa zrýchľuje. Slovensko brzdí

Kým väčšina Európy rieši, ako zrýchliť povoľovania a znížiť ceny energií cez kombináciu jadra a obnoviteľných zdrojov, slovenská vláda vysiela opačný signál. Nie preto, že by vietor technologicky nedával zmysel, ale preto, že politicky nezapadá do aktuálneho naratívu.

Ficove slová o tom, že „touto cestou nepôjdeme“, preto nepôsobia ako prejav sebavedomej energetickej politiky. Skôr pripomínajú krajinu, ktorá sa spolieha na úspechy minulosti a podceňuje zmenu, ktorá už v Európe prebieha.

Slovensko dnes stále patrí medzi energeticky silnejšie krajiny regiónu. Ak však odmietne diverzifikáciu a bude ignorovať nové zdroje, môže sa z dnešného exportéra energie stať štát, ktorý bude o pár rokov draho nakupovať elektrinu od susedov, ktorí sa na budúcnosť pripravili skôr.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP