Vedci analyzovali dvojicu nenápadných predmetov z jedného z najvýznamnejších pokladov európskej doby bronzovej a prišli k prekvapivému záveru. Materiál, z ktorého vznikli, nepochádzal zo Zeme. Archeológovia totiž zistili, že starovekí remeselníci na Pyrenejskom polostrove pred viac než 3 000 rokmi pracovali so železom z meteoritov, upozorňujú vedci v novej štúdii.

Majú cez 3 000 rokov

Objav sa týka slávneho Pokladu z Villeny, ktorý archeológovia objavili už v roku 1963 v oblasti dnešného Alicante v Španielsku. Súbor obsahuje 66 predmetov, prevažne zo zlata, a odborníci ho považujú za jeden z najdôležitejších dôkazov vyspelej zlatníckej výroby v európskej dobe bronzovej.

Medzi množstvom zlatých nádob, šperkov a ozdôb sa však nachádzali aj dva zvláštne predmety. Jedným je silno skorodovaný náramok a druhým je dutý polguľovitý objekt zdobený zlatom, ktorý pravdepodobne tvoril časť rukoväte meča alebo žezla.

Práve tieto dva artefakty archeológov dlhé desaťročia mátali. Na prvý pohľad totiž pôsobili ako železné predmety. To však vytváralo zásadný problém. Ostatné objekty z pokladu datovali odborníci približne do rokov 1500 až 1200 pred naším letopočtom, teda do neskorej doby bronzovej.

Na Pyrenejskom polostrove sa však klasická železná metalurgia rozšírila až okolo roku 850 pred naším letopočtom. Ak by predmety vznikli zo železnej rudy zo Zeme, časovo by do pokladu vôbec nezapadali.

Tím vedený bývalým šéfom konzervátorov španielskeho Národného archeologického múzea Salvadorom Rovira-Llorensom preto začal skúmať inú možnosť – meteoritické železo. Práve tento materiál používali niektoré staroveké civilizácie ešte pred nástupom železnej doby. Kov z meteoritov totiž nepotreboval zložité tavenie železnej rudy. Ľudia mohli spracovať už existujúci kovový materiál, ktorý dopadol na Zem z vesmíru.

Pôvod odhalil konkrétny prvok

Najznámejším príkladom zostáva dýka egyptského faraóna Tutanchamon, ktorú vedci tiež vyrobili z meteoritického železa. Podobné predmety však poznáme aj z Mezopotámie, Anatólie či severnej Európy. V dobe bronzovej išlo o extrémne vzácny materiál s obrovskou symbolickou aj spoločenskou hodnotou. Ľudia si totiž pôvod kovu vysvetľovali ako „dar z nebies“.

Vedci získali povolenie od archeologického múzea vo Villene a z oboch predmetov odobrali mikroskopické vzorky. Následne ich analyzovali pomocou hmotnostnej spektrometrie. Práve táto metóda dokáže veľmi presne určiť chemické zloženie materiálu.

Kľúčovým ukazovateľom sa stal obsah niklu. Železo pochádzajúce z meteoritov totiž obsahuje výrazne viac niklu než železo získané z pozemských rúd. Výsledky síce komplikovala rozsiahla korózia predmetov, no namerané hodnoty podľa výskumníkov silno naznačujú mimozemský pôvod materiálu.

Municipal Archaeological Museum of Villena

Ak sa závery definitívne potvrdia, pôjde o vôbec prvé známe predmety z meteoritického železa objavené na Pyrenejskom polostrove. Zároveň by to znamenalo, že miestni remeselníci ovládali prácu s extrémne vzácnym materiálom už stáročia pred rozšírením klasickej výroby železa.

Výskum zároveň naznačuje, že technologické schopnosti civilizácií neskorej doby bronzovej mohli byť výrazne vyspelejšie, než sa predpokladalo. Spracovanie meteoritického železa totiž nebolo jednoduché. Tento materiál obsahuje vysoký podiel niklu a jeho mechanické vlastnosti sa líšia od bežného železa. Remeselníci museli zvládnuť presné kovanie za správnych teplôt, inak kov praskal alebo sa drobil.

Moderné analýzy dnes umožňujú skúmať aj veľmi poškodené artefakty bez výrazného zásahu do ich štruktúry. Vedci preto plánujú využiť novšie neinvazívne technológie, ktoré by mohli potvrdiť pôvod kovu ešte presnejšie. Pomôcť môžu napríklad pokročilé röntgenové metódy alebo detailná izotopová analýza.

Čítajte viac z kategórie: Novinky