Slovensko prevzalo prvú batériu izraelského systému Barak MX. Ide o jednu z najdôležitejších modernizácií slovenskej protivzdušnej obrany za posledné roky, no zároveň o projekt, ktorý neotvára iba technickú otázku dosahu rakiet.

Kľúčové bude, ako rýchlo sa nový systém podarí začleniť do aliančnej obrany NATO. Informáciu potvrdilo Ministerstvo obrany Izraelu v oficiálnom vyhlásení. Na tému upozornil aj portál Calibre Defence.

Téme sme sa podrobnejšie venovali už pri samotnom rozhodnutí o nákupe izraelských „nebeských štítov“, keď Slovensko riešilo náhradu za staršie systémy a spôsob, ako zaplátať jednu z najcitlivejších dier v obrane štátu.

Nový štít pre slovenské nebo

Slovensko má mať k dispozícii prvú batériu systému Barak MX od izraelskej spoločnosti IAI. Informoval o tom portál Calibre Defence, podľa ktorého Slovensko do tohto systému investovalo niečo vyše pol miliardy eur. Dodávka je významná najmä preto, že slovenská protivzdušná obrana patrí medzi oblasti, ktoré po odovzdaní systému S-300 Ukrajine potrebovali dlhodobú náhradu.

Barak MX nie je jeden konkrétny typ rakety, ale modulárny systém protivzdušnej a protiraketovej obrany. Jeho výhodou je, že môže používať viac druhov interceptorov podľa toho, aký cieľ má zneškodniť. Ako uvádza výrobca, pri konfliktoch to môže znamenať obranu proti lietadlám, vrtuľníkom, bezpilotným prostriedkom, riadeným strelám alebo niektorým typom rakiet. Dôležité je však povedať, že reálne schopnosti závisia od konfigurácie, radarov, typu munície a napojenia na širší systém velenia.

Pre Slovensko je to technologický aj politický krok. Krajina leží na východnom krídle NATO, má hranicu s Ukrajinou a prevádzkuje jadrové elektrárne aj ďalšiu kritickú infraštruktúru. Práve preto už nejde iba o nákup „ďalšieho zbraňového systému“. Protivzdušná obrana sa po skúsenostiach z Ukrajiny stala jedným z najdôležitejších prvkov bezpečnosti štátu.

Najťažšia časť ešte len príde

Samotné doručenie batérie ešte neznamená plnú operačnú pripravenosť. Nový systém musí prejsť zavedením do služby, výcvikom obslúh, logistickým nastavením a testovaním v slovenskom prostredí. Rovnako dôležité bude, ako sa Barak MX napojí na aliančné systémy velenia a protivzdušnej obrany.

Izraelské systémy sú technologicky vyspelé, no NATO má vlastné štandardy, dátové rozhrania a pravidlá pre zdieľanie informácií. Ak má slovenský Barak MX fungovať nielen ako izolovaný ostrov, ale ako súčasť väčšieho obranného štítu, bude potrebné vyriešiť interoperabilitu.

Slovensko už podobnú citlivosť zažilo pri systémoch Patriot, ktoré na našom území pôsobili ako spojenecká vrstva ochrany po začiatku vojny na Ukrajine. Vtedy sa ukázalo, že protivzdušná obrana nie je len o tom, kto systém vlastní, ale aj o tom, ako rýchlo ho vie krajina umiestniť, zásobovať, prepojiť s partnermi a zaradiť do spoločného obrazu vzdušnej situácie.

IAI

Toto je zásadný rozdiel oproti nákupom techniky, ktoré sa hodnotia len cez parametre v tabuľke. Pri protivzdušnej obrane nestačí mať dobrú raketu. Systém musí včas dostať údaje, správne vyhodnotiť hrozbu, odlíšiť vlastné a nepriateľské ciele a zapadnúť do rozhodovacieho reťazca. V modernom konflikte rozhodujú sekundy.

Práve preto dnes rastie význam radarov a pasívnych detekčných systémov. Dobrým príkladom je český DPET, o ktorom sme písali pri téme Blízkeho východu. Pasívny radar sám nevysiela signál, ale sleduje elektromagnetické vyžarovanie v okolí, vďaka čomu sa horšie odhaľuje a môže dopĺňať klasické radary. Pri systémoch ako Barak MX je podobný princíp dôležitý v širšom zmysle: raketa je posledný krok, no celý reťazec sa začína včasným zistením cieľa.

Ukrajina ukázala, že nebo je najdrahšia poistka

Vojna na Ukrajine ukázala, že protivzdušná obrana sa extrémne rýchlo míňa. Drony, lacné klamné ciele, riadené strely aj balistické rakety nútia obrancu používať drahé interceptory proti čoraz pestrejšiemu spektru hrozieb. Preto sa dnes nerieši iba otázka, či má krajina jeden moderný systém, ale aj to, koľko vrstiev obrany dokáže postaviť nad mestá, letiská, elektrárne a vojenské základne.

Ukrajina zároveň ukázala, že moderná obrana proti vzdušným hrozbám nestojí iba na odpaľovacích zariadeniach. Nedávno sme informovali aj o systéme Sky Map, ktorý Američania nasadili na základni v Saudskej Arábii a ktorý vznikol ako ukrajinská odpoveď na masové útoky dronov. Takéto riešenia pripomínajú, že k raketám treba pridať softvér, senzory, zdieľanie dát a rýchlu koordináciu jednotiek.

IAI

Slovensko v tomto smere dobieha zameškané. Barak MX môže byť pevnou vrstvou novej obrany, no sám o sebe nevyrieši problém lacných dronov, saturácie ani potrebu krátkeho dosahu. Práve preto bude dôležité, či sa k nemu pridajú ďalšie systémy, mobilné radary, prostriedky elektronického boja a lacnejšie riešenia proti bezpilotným cieľom.

Drahý, ale nevyhnutný nákup

Cena nad pol miliardy eur bude prirodzene témou politickej diskusie. Pri obrane však platí, že najdrahší systém je často ten, ktorý krajina nemá v momente, keď ho potrebuje. Slovensko si po rokoch odkázanosti na starú sovietsku techniku kupuje systém, ktorý má zmysel iba vtedy, ak bude reálne nasaditeľný, dobre zásobený muníciou a prepojený s partnermi.

Redakčne je tu dôležité držať sa pri zemi. Nejde o magický štít, ktorý zaručí nepriestrelné nebo. Ide o veľký krok v obnove schopnosti, ktorú Slovensko zanedbávalo roky. Skutočný test nebude fotografia pri dodávke prvej batérie, ale to, či systém o niekoľko rokov zapadne do funkčnej, viacvrstvovej obrany krajiny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky