Hľadanie čistejších zdrojov energie sa v posledných rokoch dramaticky zrýchľuje. Popri elektromobilite sa čoraz častejšie objavujú aj alternatívne prístupy, ktoré nejdú cestou batérií. Práve tie môžu byť zaujímavé najmä preto, že nevyžadujú kompletnú výmenu existujúcej infraštruktúry ani vozového parku. Jedným z najambicióznejších príkladov je technológia amerického startupu Aircela, ktorá sľubuje výrobu benzínu priamo zo vzduchu, a čo je ešte dôležitejšie, bez použitia ropy.

Spoločnosť na seba výraznejšie upozornila začiatkom tohto roka, keď verejne demonštrovala funkčný „vzduchový“ palivový systém v reálnom čase. Na rozdiel od klasickej výroby palív, ktorá je pevne viazaná na fosílne zdroje, riešenie od Aircela využíva oxid uhličitý zachytený priamo z atmosféry. Ten následne kombinuje s vodou a elektrickou energiou, čím vzniká syntetický benzín použiteľný v bežných spaľovacích motoroch. Na túto technológiu upozornil portál BGR.

Benzín bez ropy, ktorý funguje v dnešných motoroch

Z technologického hľadiska ide o koncept, ktorý zaujme najmä kompatibilitou. Výsledné palivo je možné naliať do prakticky akéhokoľvek vozidla alebo stroja, ktorý dnes jazdí na benzín. Nevyžaduje úpravy motorov ani distribučných systémov, čo je zásadná výhoda oproti mnohým iným alternatívam. V súčasnej podobe je však výroba pomerne pomalá: jedno zariadenie dokáže denne vyprodukovať približne štyri litre benzínu.

Na prvý pohľad to nemusí znieť presvedčivo, no v kontexte použitej technológie a veľkosti zariadenia ide o pozoruhodný výsledok. Stroj je výrazne menší než tradičné rafinérske zariadenia a podľa výrobcu by sa mohol uplatniť nielen v priemysle, ale aj v domácnostiach či menších firmách. To otvára dvere decentralizovanej výrobe paliva priamo tam, kde sa spotrebúva.

Ako funguje technológia 

Podľa oficiálnych informácií spoločnosti je základom celého procesu zachytávanie oxidu uhličitého zo vzduchu. Zariadenie využíva vodný roztok s obsahom hydroxidu draselného (KOH), ktorý umožňuje efektívne viazať uhlík z okolitej atmosféry. Oxid uhličitý sa tak „vyťahuje“ zo vzduchu a ďalej spracúva v uzavretom systéme.

Aircela

Druhou kľúčovou zložkou je vodík. Ten Aircela vyrába pomocou elektrolýzy, pri ktorej sa voda rozkladá na vodík a kyslík. Kyslík sa uvoľňuje späť do ovzdušia, zatiaľ čo vodík sa uchováva na ďalšie spracovanie. Zachytený uhlík a vyrobený vodík sa následne spájajú za vzniku metanolu.

Ten ešte nie je finálnym palivom. V ďalšom kroku prechádza procesom, ktorý firma označuje ako methanol-to-gasoline (MTG). Ide o dvojstupňový katalytický proces, vďaka ktorému sa metanol premieňa na syntetický benzín vhodný pre existujúce spaľovacie motory. Aircela zároveň tvrdí, že kvapalný sorbent použitý na zachytávanie CO₂ sa počas procesu recykluje, čo zvyšuje celkovú udržateľnosť systému.

Treba však dodať, že zariadenie potrebuje elektrickú energiu. Skutočne bezemisné riešenie tak vzniká až vtedy, keď je napájané z obnoviteľných zdrojov, napríklad zo solárnych panelov alebo veternej energie.

Otázniky okolo škálovania a budúcnosti

Najväčšou neznámou zostáva otázka škálovateľnosti. Elektrolýza vody je energeticky náročný proces a pri masovom nasadení bude rozhodujúce, aké náklady a akú energetickú efektivitu dokáže Aircela dosiahnuť. Bez toho sa technológia len ťažko presadí vo veľkom meradle.

Aircela

Aj napriek tomu ide o mimoriadne zaujímavý koncept. Spoločnosť už dokázala, že jej zariadenie je schopné vyrábať benzín napríklad na streche budovy a to výhradne zo zdrojov, ktoré získava z okolitého vzduchu. Hoci nejde o revolúciu porovnateľnú s fúznymi reaktormi, na ktorých pracujú vedci po celom svete, v kombinácii s ďalšími čistými energetickými iniciatívami môže ísť o dôležitý krok smerom k čistejšej a flexibilnejšej energetickej budúcnosti.

Čítajte viac z kategórie: Tech