Ak sa pozrieme na zábery z aktuálnych konfliktov, či už na Ukrajine alebo na Blízkom východe, mohlo by sa zdať, že éra robotickej vojny už dávno nastala. Obloha je posiata kvadrokoptérami, FPV drony nahrádzajú delostrelectvo a sociálne siete sú plné videí z pohľadu prvej osoby.

Súčasná doktrína nasadenia bezpilotných prostriedkov však stále trpí jednou fatálnou, priam archaickou slabinou: závislosťou na priamom spojení medzi človekom a strojom. Dnešná realita je definovaná pomerom 1:1, teda jeden operátor, jeden ovládač, jeden dron.

Tento model je nielen logisticky náročný a náchylný na ľudskú chybu, ale v prostredí moderného elektronického boja, kde je éter presýtený rušičkami signálu, sa stáva neudržateľným. Skutočná revolúcia však nečíha v lepších kamerách ani vo väčšom dolete, ale v zmene samotnej paradigmy riadenia.

Letectvo skočí vpred o dekády

Armády svetových veľmocí sa pripravujú na príchod technológie, ktorá zmení definíciu vzdušnej prevahy – autonómne roje (Swarm Intelligence). Zabudni na diaľkovo ovládané hračky. Hovoríme o nasadení stoviek, ba až tisícok vzájomne prepojených, lacných a postradateľných strojov, ktoré nekonajú na priamy rozkaz pilota, ale na základe kolektívneho rozhodovania.

Tieto roje fungujú ako jeden digitálny superorganizmus, inšpirovaný správaním včiel či mravcov, schopný prežiť straty a dynamicky sa adaptovať na zmeny na bojisku v zlomku sekundy. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme pod kapotu technológií, ktoré umožňujú strojom spolupracovať bez ľudského zásahu, rozoberieme komunikačné siete odolné voči rušeniu a ukážeme si, prečo je práve matematika kŕdľového správania tou najnebezpečnejšou zbraňou budúcnosti.

Aby sme pochopili technologický skok, ktorý autonómne roje predstavujú, musíme sa najprv vzdať tradičného chápania velenia a riadenia. Súčasné bezpilotné systémy (UAS) fungujú v prevažnej miere na báze centralizovanej architektúry, kde „mozog“ operácie sedí v pozemnej riadiacej stanici a posiela príkazy „svalom“ vo vzduchu. Takýto prístup vytvára kritický bod zlyhania (Single Point of Failure) a vyžaduje širokopásmové spojenie s nízkou latenciou.

Čítaj viac z kategórie: Vojenské technológie

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP