V texte boli použité materiály TASR.

Európsky vesmírny sektor vstupuje do ďalšej fázy posilňovania autonómie a technologickej odolnosti. Ministri členských krajín Európskej vesmírnej agentúry na zasadnutí v Brémach odsúhlasili rekordný rozpočet vo výške viac než dvadsaťdva miliárd eur na nadchádzajúce tri roky. Ide o najvyšší finančný rámec, ktorý ESA doteraz získala, a ktorý má agentúre umožniť držať tempo s rýchlo rastúcim globálnym vesmírnym priemyslom.

Členské štáty prisľúbili približne o päť miliárd eur viac, než agentúra získala naposledy v roku 2022. Očakávania pred rokovaniami pritom hovorili o rozpočte na úrovni dvadsiatich miliárd eur, no výsledná suma dosiahla takmer celú požadovanú hodnotu ESA. Generálny riaditeľ agentúry Josef Aschbacher zdôraznil, že takto výrazná podpora od členských krajín odráža realitu, v ktorej sa vesmír stal rýchlo rastúcim ekonomickým sektorom a zároveň kritickou oblasťou pre bezpečnosť a obranu Európy.

Európa spúšťa vesmírny pretek

Jednou z kľúčových tém zasadnutia bol Európsky program odolnosti z vesmíru. Ide o iniciatívu, ktorá sa zameriava na satelitné pozorovanie Zeme, navigáciu a telekomunikácie. Program vo výške približne 1,35 miliardy eur počíta s civilným aj obranným využitím a má posilniť schopnosť Európy reagovať na bezpečnostné výzvy. Najväčším prispievateľom do rozpočtu zostáva Nemecko, ktoré poskytne vyše päť miliárd eur. Francúzsko prispeje približne 3,7 miliardy.

Vesmírny sektor sa za posledné roky výrazne zmenil. Súkromné spoločnosti, najmä americký SpaceX, ovládli trh s nosnými raketami a nastavili nové štandardy v oblasti opakovane použiteľných systémov. ESA sa pritom po ruskej invázii na Ukrajinu ocitla v situácii, keď stratila alternatívne nosiče ruského pôvodu, ktoré dlhodobo dopĺňali európsku flotilu.

ArianeSpace/ESA/NASA

Európska raketa Ariane 6 odštartovala až minulý rok po sérii odkladov, no nejde o znovupoužiteľný stroj. Agentúra preto plánuje vývoj prvého európskeho opakovane použiteľného nosiča zadávať externým firmám. Program European Launcher Challenge získal vyše deväťsto miliónov eur, čo je dvojnásobok pôvodného návrhu.

Zvýšený rozpočet prichádza v období, keď americká NASA čelí rozpočtovým škrtom zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Napriek tomu ESA potvrdila, že NASA finančne podporí misiu európskeho roveru Rosalind Franklin, ktorý má v roku 2028 hľadať na Marse stopy minulého života.

Európska agentúra zároveň naznačila, ktoré výskumné projekty by mohli nasledovať. Do budúcich rokov zvažuje zaradenie vesmírneho laserového observatória LISA na štúdium gravitačných vĺn, röntgenového teleskopu NewAthena určeného na pozorovanie extrémnych javov vo vesmíre, či medziplanetárnej sondy k Saturnovmu mesiacu Enceladus.

Ten je jedným z najzaujímavejších kandidátov na prítomnosť podpovrchového oceánu schopného hostiť život. Diskutuje sa aj o európsko-japonskej misii Ramses, ktorá by monitorovala asteroid Apophis počas jeho preletu okolo Zeme v roku 2029.

Rekordný rozpočet ESA tak potvrdzuje ambíciu Európy posilniť svoju prítomnosť vo vesmíre a zvýšiť schopnosť súťažiť s globálnymi hráčmi. Agentúra sa čoraz viac orientuje na technologickú nezávislosť, moderné nosné systémy a vedecké misie, ktoré môžu definovať európsku pozíciu v najbližších desaťročiach.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP