Konštelácia Starshield, ktorú pre americký Národný prieskumný úrad buduje spoločnosť SpaceX, mala pôvodne poskytnúť vláde mimoriadne hustú sieť orbitálnych prieskumných senzorov. Najnovšie merania zo strany nezávislého rádioastronóma však naznačujú, že časť týchto družíc vysiela nečakané signály na frekvenciách určených pre opačný smer komunikácie, upozorňuje Ars Technica.

Situácia je nejasná

Problémom je pásmo od dvetisícdvadsaťpäť do dvetisícstodesať megahertzov, ktoré je na medzinárodnej úrovni vyhradené pre prenos zo Zeme do vesmíru. Satelit by na ňom za normálnych okolností mal prijímať a nie vysielať.

Signály identifikoval kanadský technológ Scott Tilley, ktorý dlhodobo monitoruje aktivity v S pásme a preslávil sa už skôr, keď našiel družicu stratenú NASA. Pri rutinných meraniach zachytil širokopásmové nosné tóny s vysokým pomerom signálu k šumu a dokázal priradiť ich zdroj k viac ako stosedemdesiatim satelitom Starshield. Ich sila je taká výrazná, že ich možno prijať aj relatívne jednoduchým vybavením a podľa Tilleyho sú aktívne nad rozsiahlymi oblasťami Severnej Ameriky.

Vysielanie v tomto rozsahu frekvencií je citlivé najmä preto, že na ňom fungujú vedecké misie NASA, systémy NOAA a aj profesionálne pozemné služby, ako napríklad reportážne prenosy televíznych štúdií. Tieto pozemné systémy využívajú vysoko smerové antény, ktoré cielia k pozemným prijímačom a nie do vesmíru. Z tohto hľadiska je pravdepodobnosť rušenia malá no nie nulová a nie je jasné či NRO koordinoval celú prevádzku s medzinárodnými inštitúciami ktoré prideľujú spektrum.

Ohrozenie medzinárodného priestoru

Technické charakteristiky signálov sú navyše neobvyklé. Tilley opisuje šírku kanálov približne deväť megahertzov a stabilné nosné tóny, ktoré vytvárajú veľmi predvídateľný vzorec. Takéto parametre by sa dali využiť napríklad v podpore navigačných a časových služieb PNT, hoci nič nenasvedčuje tomu že, systémy Starshield boli konštruované s týmto cieľom. Časť signálov navyše mení frekvenciu medzi jednotlivými dňami čo môže súvisieť s konfiguráciou operačného nákladu.

Zaujímavým detailom je, že najnovšie družice konštelácie počas prechodu na cieľovú obežnú dráhu vôbec nevysielali. Naznačuje to, že nejde o telemetriu ani o riadiace kanály, ale skôr o funkciu priamo súvisiacu s ich spravodajským vybavením, ktorá sa aktivuje až po zaradení satelitu do zoskupenia.

Americké úrady, ktoré riadia federálne spektrum sa k situácii nevyjadrujú a nie je jasné či boli vysielania formálne povolené. V prostredí kde neustále rastie počet aktívnych satelitných konštelácií sa však tlak na transparentné prideľovanie frekvencií zvyšuje. Ak totiž stovky družíc začnú využívať pásma iným spôsobom ako predpokladajú medzinárodné tabuľky, hrozí že orbitálny rádiový priestor sa stane ťažšie predvídateľný. Tilley preto zverejnil nielen výsledky ale aj metodiku aby ich mohli nezávisle overiť ďalší odborníci.

Prípad Starshield tak naznačuje širší problém. Moderné prieskumné a komunikačné družice využívajú stále agresívnejšie spektrálne stratégie aby maximalizovali prenosové kapacity aj bezpečnosť prevádzky. Bez jasných pravidiel a koordinácie však môže vzniknúť prostredie, v ktorom sa už aj profesionálne merania výrazne komplikujú a riziko rušenia dôležitých vedeckých misií bude rásť.

Obranný gigant

Raketové technológia boli odjakživa súčasťou armády a národnej bezpečnosti a nie je preto prekvapením, že je Muskova firma SpaceX dôležitým kontraktorom americkej armády. Ešte väčšiu rolu však začala zohrávať práve vďaka tomu, že sa začala sústrediť aj na satelite prostredníctvom svojho globálneho projektu Starlink a stavbe vlastných satelitov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP