Na vysokohorskom náhorí Aurlandsfjellet v kraji Vestland v Nórsku odkrylo ustupujúce ľadové pole mimoriadnu archeologickú lokalitu. Tím odborníkov z Vestland County Council a Univerzitného múzea v Bergene tu odkryl unikátny systém na hromadný lov sobov, ktorý bol ukrytý v ľade približne jeden a pol tisícročia. Nález sa stal jednou z najvýznamnejších archeologických udalostí roku 2025 v Nórsku.

Systém bol prvýkrát zaznamenaný v roku 2024, no v priebehu roku 2025 sa z ľadu vynorili ďalšie časti. Lokalita obsahuje stovky precízne opracovaných drevených brvien, ktoré tvorili rozsiahlu loveckú konštrukciu.

Najzachovalejšia časť predstavuje dva dlhé rady drevených ohrád, ktoré sa smerom do hory zužovali a viedli k veľkému záchytnému priestoru. Práve tam boli soby naháňané a zabíjané. Na tému upozornil portál Archeology News.

Na povrch vystúpili  pozostatky loveckej infraštruktúry

Ide o prvý veľkorozmerný drevený systém na lov, ktorý sa v Nórsku objavil priamo pod ustupujúcim ľadom. Podobná konštrukcia zatiaľ nie je známa z nijakého iného miesta v Európe. V blízkosti systému našli archeológovia aj veľké množstvo parohov s jasnými stopami spracovania, čo nepochybne potvrdzuje, že išlo o miesto masového lovu a rozoberania zvierat.

Thomas Bruen Olsen, University Museum, UiB

Podľa datovania pochádza celý komplex zo šestého storočia nášho letopočtu. Krátko po tom, ako ho ľudia prestali používať, začalo v oblasti chladnejšie obdobie. Neustála snehová pokrývka zakonzervovala drevo, parohy aj kovové predmety na viac než tisíc rokov.

Nálezy odhaľujú zručnosť lovcov aj ich každodenný život

Okrem drevených ohrád sa podarilo objaviť železné hroty oštepov, čiastočne zachované luky aj fragmenty šípov. Mimoriadnu pozornosť vzbudili jemne zdobené drevené predmety nejasnej funkcie. Medzi nimi sa nachádzalo aj niekoľko plochých pádiel s ornamentmi, ktoré odborníci zatiaľ nevedia jednoznačne zaradiť. Ich prítomnosť na loveckom mieste vo vysokej nadmorskej výške naznačuje, že lokalita mohla mať aj rituálny alebo symbolický rozmer. Jeden z nálezov predstavuje elegantnú ihlicu z parohu, ktorú pravdepodobne stratil jeden z lovcov.

Thomas Bruen Olsen, University Museum, UiB

Príbeh objavu sa začal v momente, keď si miestny turista Helge Titland všimol vyčnievajúce kusy dreva z topiaceho sa ľadu. Profesionálni archeológovia následne zaradili lokalitu na zoznam miest, ktoré je potrebné preskúmať. O rok neskôr sa ukázalo, že ide o oveľa väčší systém, než ktokoľvek pôvodne tušil.

Ľad poskytol dokonalú ochranu, no klimatická zmena prináša novú hrozbu

Podľa odborníkov je mimoriadna zachovalosť možná len vďaka tomu, že lovisko prestalo fungovať presne v čase, keď región prechádzal do chladnejšej fázy. Drevo ani kov nezačali hniť, pretože sa okamžite ocitli v prostredí neustáleho mrazu. Kombinácia nízkej teploty a miernej vlhkosti vytvorila ideálne podmienky na dlhodobé uchovanie.

Všetky nálezy sa teraz nachádzajú v konzervačnom pracovisku Univerzitného múzea v Bergene. Drevené predmety musia schnúť veľmi pomaly, aby sa nezdeformovali, a kovové predmety prechádzajú ochranou proti korózii. Celá oblasť bola zároveň vyhlásená za kultúrne chránené územie, aby sa predišlo rabovaniu a poškodeniu.

Vedci upozorňujú, že rýchle topenie ľadovcov odhaľuje nové archeologické lokality, no zároveň ohrozuje ich zachovanie. Materiály, ktoré prežili stáročia pod ľadom, sa môžu pri kontakte so vzduchom a teplom rozpadnúť v priebehu jedinej sezóny. Výskumníci dúfajú, že reindeer traps z Aurlandsfjellet sa v budúcnosti stanú súčasťou veľkej múzejnej expozície, ktorá priblíži návštevníkom lovecké technológie a život ľudí v dobe železnej.

Čítajte viac z kategórie: Novinky