Fomalhaut patrí medzi najjasnejšie hviezdy nočnej oblohy a zároveň medzi najzaujímavejšie objekty pre astronómov. Nachádza sa približne 25 svetelných rokov od Zeme, čo z nej robí ideálny cieľ na detailné pozorovania. Je navyše relatívne mladá, keďže má len okolo 440 miliónov rokov a ako väčšina hviezd v tomto veku je obklopená prachovo-kamenným diskom, ktorý vzniká pri zrážkach malých telies.

Práve v takýchto diskoch sa formujú exoplanéty a preto je Fomalhaut pod drobnohľadom astronómov, ktorí sa snažia pochopiť prvé fázy vývoja planetárnych systémov. Na túto vedeckú činnosť poukázal portál Science Alert.

Prvý dôkaz

Nedávne pozorovania pomocou rádioteleskopu ALMA a vesmírneho teleskopu JWST odhalili zvláštny jav: disk okolo Fomalhautu je zdeformovaný a jeho excentricita sa mení v závislosti od vzdialenosti od hviezdy. Ide o prvý jasný dôkaz takzvaného „negatívneho excentricitného gradientu“ v prachovom disku.

„Naše pozorovania prvýkrát ukázali, že excentricita disku nie je konštantná. S rastúcou vzdialenosťou od hviezdy klesá, čo sa doteraz nepodarilo jednoznačne preukázať v žiadnom inom disku,“ vysvetľuje Joshua Bennett Lovell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

Tento objav má zásadný význam, pretože tvar a morfológia prachových diskov často naznačujú prítomnosť skrytých planét. Astronómovia už dlhšie predpokladajú, že práve gravitačný vplyv planét dokáže „vyrývať“ medzery či meniť sklon diskov. Fomalhaut by tak mohol ukrývať planétu, ktorá deformuje disk a spôsobuje pozorovaný gradient.

Disk z trosiek Fomalhautu vykazuje negatívny gradient excentricity, kde čím ďalej je časť disku od hviezdy, tým je menej excentrická. Juhovýchodná strana disku je o 4 au širšia ako severozápadná strana. Slabšie prerušované krivky na spodných obrázkoch označujú hranice vnútorného pásu (IB) disku. | Zdroj: Chittidi et al, ApJL, 2025

Máme náznaky nádeje

Podľa jednej zo štúdií existujú dva možné scenáre. Buď ide o planétu vo vzdialenosti 109 až 115 astronomických jednotiek, ktorá vyčistila priestor až po vnútorný okraj hlavného prachového pásu, alebo o planétu bližšie k hviezde, vo vzdialenosti 70 až 75 AU, nachádzajúcu sa vnútri takzvaného „medzibeltu“, ktorý odhalil teleskop JWST. „Tieto zistenia môžu naznačovať, že práve interakcie medzi planétou a diskom formujú jeho štruktúru a medzery, avšak samotná excentricita mohla byť disku vlastná už od jeho vzniku,“ vysvetľuje Lovell spolu s kolegami.

Výsledky potvrdzujú aj pozorovania Jay Chittidiho z Johns Hopkins University, podľa ktorého sa doterajšími modelmi s pevnou excentricitou nepodarilo vysvetliť zvláštne črty Fomalhautovho disku. „Jednoducho povedané: nenašli sme model s pevnou excentricitou, ktorý by vedel vysvetliť tieto nezvyčajné znaky,“ uviedol Chittidi. Vďaka novým údajom môžu astronómovia presnejšie rekonštruovať minulosť a súčasný stav tohto dynamického systému.

Hoci priamy dôkaz o existencii planéty zatiaľ chýba, modely naznačujú, že jej hmotnosť a dráha sú pod hranicou možností súčasných detekčných metód. Napriek tomu vedci dúfajú, že ďalšie pozorovania pomocou ALMA či JWST poskytnú viac dôkazov a možno aj prvé priame stopy po planéte, ktorá tvaruje disk okolo jednej z najjasnejších hviezd našej oblohy.

„A možno nájdeme nové stopy, ktoré nám pomôžu odhaliť túto planétu,“ dodáva s optimizmom Lovel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky