Vedci z Oak Ridge National Laboratory objavili spôsob, ako premeniť najšpinavšie fosílne palivo – uhlie – na materiály potrebné na výrobu batérií pre moderné elektrické vozidlá. Tento nový proces premieňa uhlie na grafit, ktorý je kľúčovou zložkou v batériách, konkrétne v anóde, teda zápornom póle batérie.

Aj keď sa veľa hovorí o materiáloch ako lítium či kobalt, v skutočnosti je grafit najbežnejšou zložkou v batériách pre elektrické vozidlá. Preto je zabezpečenie dostatočných zdrojov grafitu kritické pre výrobu týchto batérií – obzvlášť v USA, kde vládne politiky podporujú masívne investície do domácej výroby batérií a elektromobilov. Na prelomové riešenie upozornil portál Electrek.

USA a problém s dodávkami grafitu

Hoci Spojené štáty výrazne investujú do rozvoja batériových technológií, väčšina svetového grafitu pochádza z Číny. To síce samo osebe nemusí byť problém, avšak diverzifikácia zdrojov je vždy výhodná. Jednostranná závislosť môže viesť k politickým a obchodným problémom, ktoré by mohli ohroziť rastúci americký priemysel elektromobilov.

A práve tu prichádzajú na scénu vedci z Oak Ridge National Laboratory. Ich nový proces dokáže premeniť uhlie, ktorého majú Spojené štáty stále dostatok, na syntetický grafit vhodný pre batérie. Tento postup odstraňuje nečistoty z uhlia a vytvára čistý uhlíkový materiál, pričom je o 13 % lacnejší ako tradičná Achesonova metóda, ktorá vyžaduje vysoké teploty a dlhší čas.

Pixabay/Анатолий Стафичук/Pavlo

Ekologická stránka veci

Proces je ekologickejší, ak je elektrina používaná pri výrobe zelená, tvrdí Prashant Nagapurkar z ORNL. Navyše, technológia dokáže využívať nielen uhlie z bane, ale aj odpad, napríklad popolček – vedľajší produkt minulých ťažobných aktivít. Tento odpad, ktorého sú v USA stovky miliónov ton, by tak mohol byť premenený na užitočný materiál pre batérie, pričom by nebolo potrebné vykonávať ďalšiu ťažbu.

Vedci odhadujú, že tento proces by mohol pokryť až 30 % dopytu po grafite pre americké batérie medzi rokmi 2023 a 2050. Technológia by navyše mohla byť aplikovaná aj na iné zdroje uhlíka, napríklad biomasu alebo vedľajšie produkty z výroby vodíka.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>