Toto nie je cesta, kričia zhrození ekológovia. V Bratislave vyrastie najväčšia „čerpacia stanica“

V článku boli použité aj materiály TASR.

Nový terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) má podľa envirorezortu vyrásť v Bratislave, upozorňuje portál Noviny.sk. Obzvlášť rýchly vývoj v tejto oblasti, v prakticky celej Európy, naštartovali problémy s ruským plynom, ktoré nastali po invázii Ruska na Ukrajinu.

Bude v prístave

Ministerstvo životného prostredia v stanovisku uviedlo, že predpokladané negatívne vplyvy takéhoto projektu na životné prostredie, ktoré sa podarilo v rámci procesu ich posudzovania identifikovať, je možné odstrániť alebo eliminovať realizáciou opatrení a podmienok. Ekologickí aktivisti majú však s plánom napriek tomu problémy a jeho výstavbu odmietajú.

Nový terminál na LNG má vyrásť v bratislavskom prístave, na hlavnom toku Dunaja, kde zaberie 5 500 m². Zariadenie bude umiestnené neďaleko Prístavného mostu a investor odhaduje náklady na jeho výstavbu na približne 40 miliónov eur bez DPH. Predseda predstavenstva SPP Miroslav Kulla tvrdí, že bude mať Slovensko, medzitým, prístup k takýmto terminálom v ďalších krajinách, ako je Nemecko či Poľsko – rokovania však naďalej prebiehajú.

Unsplash/Mykola Makhlai/TASR/Milan Kapusta

Aj keď má výstavba započať ešte v tomto roku, do prevádzky sa dostane až niekedy v roku 2027 a podľa ministerstva je úlohou nového terminálu pokryť zvyšujúci sa dopyt po LNG. Pôvodné prognózy tohtoročnej zimy boli v niektorých prípadoch katastrofálne a najmä Rusko neustále tvrdilo, že Európania bez ruského plynu zmrznú. Ako sa však ukázalo, opak je pravdou a diverzifikácia prebehla oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo.

Greenpeace je zásadne proti

Ako ďalej informuje TASR, Greenpeace Slovensko naďalej odmieta projekt výstavby terminálu LNG. Proti výstavbe LNG terminálu protestovali v Bratislave aktivisti z rôznych enviroorganizácií, nielen Greenpeace.

„Tento zámer je v priamom rozpore s cieľom Parížskej dohody, ku ktorej sa aj Slovensko zaviazalo. Máme sedem rokov na to, aby sme znížili emisie o polovicu, ak chceme udržať oteplenie na hranici 1,5 stupňa,“ poznamenala Katarína Juríková, šéfka Greenpeace. Dodala, že sa musia ukončiť akékoľvek investície a budovanie novej fosílnej infraštruktúry.

Skvapalnený zemný plyn podľa Juríkovej neprispieva ku dekarbonizácii lodnej dopravy. „Ak sa zohľadnia riziká únikov počas celého ich životného cyklu, emisie skleníkových plynov z lodí prevádzkovaných LNG môžu byť horšie ako emisie skleníkových plynov z lodí poháňaných konvenčnými lodnými palivami,“ podotkla. Na dekarbonizáciu sektora navrhuje postupne vyradiť fosílne palivá v lodnej doprave.

Čítajte viac z kategórie: Novinky