Webbov teleskop práve hľadá „mimozemšťanov“ na dvojčatách Zeme. Za rok úplne zmenil vedu

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) oslávi výročie svojho letu do vesmíru, ktorý zabezpečila raketa Európskej vesmírnej agentúry Ariane V. Od spustenia však ubehlo len niekoľko mesiacov a toto obrovské vesmírne observatórium od základov zmenilo spôsob, akým sa ľudstvo díva na vesmír.

Nejedná sa ale len o pokrok samotnej astronómie, ale tiež množstva ďalších odvetví, ako je napríklad fyzika, astrobiológia, astrofyzika a iné. Čo všetko stihol JWST počas svojho prvého roku vo vesmíre objaviť a o ktorých jeho míľnikoch sa mnohí z nás ani len nedozvedeli? Z niektorých z nich behá mráz po chrbte, nové míľniky pritom dosahuje takmer každý mesiac.

Oficiálne sa díva na najstaršie galaxie

Jedným z najnovších takýchto míľnikov je potvrdenie objavu doteraz najstarších známych galaxií, ktoré vznikli len 350 miliónov rokov po Veľkom tresku, teda v dobe, keď mal vesmír len 2 % dnešného veku. Ako vysvetľuje portál SPACE, svetlu z týchto galaxií trvalo 13,4 miliardy rokov dosiahnuť teleskop a ako vysvetľuje astronóm Brant Robertson, takýto objav si pred JWST vedci nedokázali ani len predstaviť.

NASA

Než ale vedci tento objav potvrdili, museli získať presné dáta červeného posunu týchto galaxií. Červený posun je zmena frekvencie žiarenia smerom nadol, keďže sa objekty, z ktorých takéto žiarenie pochádza, pohybujú smerom od pozorovateľa a teda zdanlivo predlžujú elektromagnetické vlny. Opakom je modrý posun, ktorý nastáva pri objektoch pohybujúcich sa smerom k nám.

Čo je však naozaj prekvapivé je fakt, že pozorovania pomocou zariadenia NIRCam odhalili aj galaxie, ktoré sa zdajú ešte oveľa staršie. Ich vek sa ale zatiaľ potvrdiť nepodarilo a čakajú na overenie pomocou presnejších spektroskopických pozorovaní pomocou zariadenia NIRSpec. JWST to však nemal úplne ľahké a počas svojej krátkej prevádzky stihol naraziť aj na niekoľko desivých problémov.

Zásah meteoroidu sa opakoval

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda