Aktualizované 13. decembra 2022 o 17:00 – Vedci svoj prelomový experiment oficiálne potvrdili, píše The Guardian. V laboratóriu sa im skutočne podarilo naštartovať fúziu s pomocou 2,05 MJ energie, pričom dostali naspäť 3,15 MJ energie, čo sa doteraz nepodarilo.

Z praktického hľadiska sa o veľký rozdiel nejedná a 1,1 MJ je približne 0,31 kWh, čo skutočne nie je veľa a aj to za predpokladu, že sa podarí všetku vyprodukovanú energiu zachytiť a uložiť. Z technologického a vedeckého hľadiska ale ide o nesmierny pokrok, ktorý prináša svet o obrovský krok bližšie ku komerčne využiteľnej fúzii.

Výskum fúzie totiž prebieha už približne 70 rokov a je to vôbec po prvý raz, čo experiment dosiahol kladný zisk energie.

Má to však jeden zásadný háčik. Jedná sa len o energiu dopravenú k palivovej pelete, nie o celkovú energiu spotrebovanú lasermi, ktorých bolo celkovo použitých až 192 a ich spotreba je niekoľkonásobne vyššia.

Pôvodný článok:

Po desaťročiach intenzívneho vývoja a pochybností sa fúzia dostala cez hranicu, ktorá bola podľa mnohých nemožná. Ako totiž informuje Ars Technica, po prvý raz dokázala fúzia vyprodukovať viac energie, než bolo spotrebované pre jej dosiahnutie a zdá sa, že je skutočne na dosah. Ostáva však ešte jedna veľká prekážka.

Obnoviteľné zdroje pre celý svet

Fúzia je všeobecne považovaná za budúcnosť energetiky, ktorá prinesie obrovské výhody nielen v cene, ale tiež v nízkom dopade na životné prostredie. Problémom je, že doteraz si nie je nik istý, ako veľmi je táto budúcnosť vlastne vzdialená a čo všetko nás v tejto oblasti čaká, než sa fúzia dostane do komerčne dostupnej prevádzky.

Vedcom z Národného laboratória Lawrence Livermore (LLNL) v Kalifornii sa podarilo vôbec po prvý raz vyprodukovať v experimente viac energie, než do štartu reakcie vložili. Jedná sa o nesmierne dôležitý krok, keďže kým si fúzia vyžaduje viac energie, ako dokáže následne vyprodukovať, je v praxi nepoužiteľná.

LLNL

Zatiaľ sa jedná len o uniknuté informácie od odborníkov, ktorý sa v tejto oblasti pohybujú a LLNL vydá oficiálne stanovisko dnes, píše The Verge. Laboratórium nepoužíva, na rozdiel od európskeho projektu ITER, veľký tokamak, ale bombarduje palivové pelety s vysoko energetickými lasermi v uzavretej komore.

Túto metódu neustále vylepšujú pokroky v laserových technológiách, ktoré prechádzajú intenzívnym a úspešným vývojom.

Jeden míľnik za druhým

Fúzia všeobecne neustále prekonáva rekordy a dôkazom je aj reaktor EAST, ktorý nedávno dokázal udržať vo svojej toroidnej komore horúcu plazmu až po dobu 1 056 sekúnd. Jedná sa len o jeden z míľnikov tohto zariadenia.

Len nedávno totiž dokázali v tomto reaktore dosiahnuť teplotu až 120 miliónov °C, čo je niekoľkonásobne viac, ako v jadre skutočného Slnka (to má približne 15 miliónov °C). Tretím dosiahnutým míľnikom je neuveriteľne vysoký elektrický prúd až 1 milión ampérov. Pre porovnanie, typický blesk dosahuje približne 30 000 A.

Nezanedbateľná produkcia

V tomto vládnom zariadení bolo pri prelomovom experimente použitých v laseroch 2,05 MJ energie, pričom vytvorená fúzna reakcia následne vyprodukovala 3,15 MJ energie, teda asi 150 % pôvodnej hodnoty. Experti tiež informovali o tom, že bola vyprodukovaná energia vyššia ako sa čakalo a došlo preto k poškodeniu diagnostických zariadení, čo ďalej komplikovalo analýzu experimentu.

Lasery boli namierené na milimetrovú palivovú peletu, ktorá sa skladá zo zlatého obalu, vo vnútri ktorého sú dva izotopy vodíka – deutérium a trícium. Pomocou laserov je kapsula prudko zahriata, následkom čoho exploduje a izotopy vodíka sa pri vysokej teplote a tlaku rýchlo spoja, pričom vzniká fúzia.

Marvel Fusion

„Ak to bude potvrdené, sme svedkami historického momentu. Vedci mali problém dokázať, že dokáže fúzia vyprodukovať viac energie, než je do nej vloženej, už od 50-tych rokov a výskumníci z Lawrence Livermore zrejme konečne a absolútne pokorili tento desaťročia starý cieľ,“ vysvetľuje plazmový fyzik Arthur Turrell.

Fotovoltické panely ľudia vyhľadávajú čoraz viac

Fúzia však čelí ešte jednému zásadnému problému. Jednou vecou je energiu vytvoriť, avšak pre jej využitie je nutné ju efektívne aj spracovať a akýmsi spôsobom uložiť alebo dostať do siete. To nie je ani zďaleka jednoduché a vedci pred sebou majú, predsa len, ešte poriadnu výzvu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú