Vedcom sa v medicíne pravidelne darí posúvať hranice aj tam, kde by si to ešte nedávno čakal len ťažko. Popri liekoch, vakcínach a dezinfekcii sa teraz čoraz viac ukazuje, že v boji proti vírusom by raz mohli pomáhať aj fyzikálne metódy, teda postupy, ktoré na patogény neútočia chémiou, ale napríklad energiou či mechanickým pôsobením.

Ultrazvuk ako liek

Najnovšie na seba upozornil výskum brazílskych vedcov z Univerzity v São Paule, podľa ktorého dokážu ultrazvukové vlny v laboratórnych podmienkach narušiť ochranné obaly vírusov chrípky A H1N1 aj SARS-CoV-2, teda vírusu spôsobujúceho covid.

Štúdia vyšla v odbornom časopise Scientific Reports a jej výsledky potvrdzuje aj záznam v databáze PubMed, takže ide o zaujímavú metódu založenú na vedeckom základe.

Výskumníci pri pokusoch použili vysokofrekvenčný ultrazvuk v rozsahu 3 až 20 MHz, čo sú hodnoty blízke tým, s ktorými pracujú aj niektoré bežné medicínske prístroje, ako napríklad ultrasonograf.

Podľa autorov sa vírusové častice pri takomto zásahu rozkmitali tak, že sa poškodil ich ochranný obal, rozpadla sa ich štruktúra a vírus následne stratil schopnosť účinne napádať bunky.

Narušenie štruktúry zvnútra

Dôležité je, že vedci nehovoria o klasickom zahrievaní alebo o ničení ochranného obalu cez bublinky v kvapaline, aj keď oba javy sa môžu objaviť aj pri ultrazvuku. V tomto prípade opisujú iný jav, takzvanú akustickú rezonanciu, pri ktorej sa zvuková energia naviaže priamo na štruktúru vírusu a naruší ju zvnútra, bez toho, aby bolo potrebné meniť teplotu alebo chemické prostredie okolo.

Podľa zverejnených výsledkov sa po vystavení ultrazvuku výrazne zmenil tvar aj veľkosť vírusových častíc. Pri SARS-CoV-2 vedci zároveň zaznamenali citeľný pokles infekčnosti v skúmavke a nižšiu vírusovú koncentráciu v napadnutých bunkách. To naznačuje, že nešlo len o vizuálne poškodenie pod mikroskopom, ale aj o reálne oslabenie schopnosti vírusu ďalej sa šíriť.

Gemini

Autori zároveň tvrdia, že metóda by mohla byť sľubná najmä pri takzvaných obalených vírusoch, ktoré majú vonkajšiu membránu citlivú na mechanické narušenie. Práve preto okrem covidu a chrípky spomínajú aj ďalšie možné ciele budúceho výskumu, napríklad vírusy dengue, ziku či chikungunyu, na ktorých už podľa správy prebiehajú ďalšie testy v laboratóriu.

Aj napriek zaujímavým výsledkom však treba držať očakávania pri zemi. Výskum bol zatiaľ vykonaný iba v laboratórnych podmienkach a neznamená to, že lekári môžu už dnes ultrazvukom liečiť u pacientov covid alebo chrípku.

Samotní vedci hovoria skôr o otvorení novej cesty, ktorá by v budúcnosti mohla doplniť existujúce antivírusové postupy, prípadne nájsť využitie pri sterilizácii a dezinfekcii prostredí.

Potvrdenie vďaka ďalšiemu výskumu

Zaujímavé pritom je, že nejde o jediný výskum tohto typu. Začiatkom tohto roka upozornil portál Medical Xpress aj na štúdiu z Kuvajtu, v ktorej sa podarilo vysokofrekvenčným zvukom znížiť vírusovú záťaž SARS-CoV-2.

To podporuje teóriu, že ultrazvuk môže mať pri niektorých vírusoch skutočný biologický účinok a nejde len o náhodný výsledok jedného tímu.

Pre bežného človeka je teda najdôležitejšie jedno. Vedci zatiaľ neobjavili hotový liek, ale ukázali, že aj zvukové vlny môžu vírus mechanicky poškodiť tak, aby stratil silu infikovať bunky.

Ak sa podobné výsledky potvrdia aj v ďalších testoch, ultrazvuk by sa časom mohol zaradiť medzi netradičné, no mimoriadne zaujímavé a účinné nástroje modernej medicíny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky