Astronómovia sa s pomocou observatória ALMA, ktoré sa nachádza v púšti Atacama v Čile pozreli na 873 protoplanetárnych diskov v okolí vzdialených hviezd. Okrem ohromného množstva dát a poznatkov o vývoji exoplanét a našej Zeme ich čakalo jedno veľké prekvapenie, informuje ScienceAlert.

Sú takmer rovnaké

Protoplanetárne disky sú obrovské štruktúry pozostávajúce z plynov a prachu, ktoré obiehajú okolo mladej hviezdy. V tomto rotujúcom disku sa potom časom rodia planéty – keďže sa roztrúsená hmota začína postupne zoskupovať a nabaľovať na seba. Počiatky hviezdnych systémov sú chaotické a počas stoviek miliónov rokov sú prakticky všetky nové planéty bombardované asteroidmi.

Astronómovia ich sledujú za účelom porovnania našej vlastnej Slnečnej sústavy s ostatnými systémami a pochopenia vzniku planét. „Doteraz sme nevedeli, aké podmienky prevládajú v evolúcii protoplanetárnych diskov v okolí mladých hviezd,“ vysvetľuje Sierk van Terwisga, vedúci autor štúdie z nemeckého Astronomického inštitútu Maxa Plancka.

S.E. van Terwisga a spol./MPIA

Výsledky ukázali, že množstvo hmoty dostupnej pre vytvorenie nových planét závisí (ak nie je systém vážne ovplyvňovaný vonkajšími silami) len od veku samotného systému. Stovky skúmaných diskov sa pritom nachádzajú v rovnakom mračne Orion-A, čo zaručuje ich rovnomerné chemické zloženie, píše UniverseToday.

Väčšinou sú menšie

Po tom, čo tím vedcov vyvinul vlastnú metódu na spracovanie ohromného množstva získaných dát, zistili, že pri drvivej väčšine pozorovaných diskov mal len prach hmotnosť rovnú 2,2 hmotnostiam Zeme. Už 20 z takmer 900 diskov malo dostatok prachu na to, aby vytvorili 100 alebo viac planét s hmotnosťou Zeme.

Astronómovia rozdelili pozorované disky do šiestich zhlukov, žiadne závažné rozdiely však nenašli a napriek veľkej vzdialenosti medzi nimi sú odchýlky minimálne a to dokonca aj v prípade tých najextrémnejších hviezdnych systémov.

Predstava hnedého trpaslíka s protoplanetárnym diskom pred tým, než sa z neho stala skutočná hviezda. Zdroj: NASA/JPL

Vedci očakávajú, že hmotnosť prachu v nich klesá vekom, keďže už začínajú formovať planéty. Okrem toho prach ubúda aj inými procesmi, ako je napríklad jeho odparovanie po tom, čo sa priblíži bližšie k hviezde a zasiahnu ho silné lúče. Takéto straty sú však v porovnaní s planetárnou formáciou minimálne, tvrdí Inštitút Maxa Plancka v tlačovej správe.

„Pozoruhodne homogénne vlastnosti vzorky diskov rovnakého veku sú prekvapujúcim objavom,“ dodávajú na záver štúdie vedci. Stanovili si však nové ciele a v budúcnosti chcú zistiť vplyv malých hviezd na menšie vzdialenosti len niekoľkých svetelných rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky