Viaceré asteroidy a planétky sú už dlhšiu dobu v hľadáčiku astronómov. Nemyslí sa pritom vždy iba na potencionálne riziko ich zrážky so Zemou , ale aj na množstvo vzácnych kovov, ktoré im častokrát môžeme len ticho závidieť.

Sedna degradovala Pluto

Tieto objekty však nie sú len nebezpečné kusy vesmírnych skál či „lietajúce vzácne kovy“. Sú zároveň aj príležitosťou dozvedieť sa mnoho užitočných informácií o tom, ako vznikla naša slnečná sústava.

Ilustrácia planéty Deväť. Caltech/R. Hurt (IPAC)

Ako píše portál Phys, o pár rokov sa vedcom naskytne jedinečná príležitosť jeden takýto nesmierne vzácny objekt preskúmať. Ide o teleso s názvom 90377 Sedna, teda o transneptúnsky objekt objavený astronómom Mikom Brownom a jeho kolegami z Caltechu.

Ak sa ti meno Mike Brown zdá povedomé, tak vedz, že Brown spolu s Konstantínom Batyginom boli prví astronómovia, ktorí sa zmienili o hypotetickej planéte Deväť. Táto doposiaľ neobjavená a rýdzo hypotetická planéta sa údajne nachádza vonkajšej časti slnečnej sústavy, pričom podľa najnovších výpočtov môže byť bližšie, než si myslíme.

Mike Brown sa spája aj s iným astronomickým objektom. Tento muž sa totiž postaral o to, aby Pluto vypadlo zo školských osnov a zoznamu planét. Práve planétka Sedna, spolu s ďalšími veľkými telesami ako Haumea, Makemake či Eris, zohrali v roku 2006 kľúčovú rolu pri degradácii Pluta z planéty „len“ na trpasličiu planétu.

Planétka sa nezastaviteľne blíži k Slnku

V súčasnosti je Sedna na ceste k perihéliu (bodu na svojej dráhe, v ktorom je najbližšie k Slnku). To dosiahne v roku 2076 a potom sa na tisícky rokov znova ponorí do hlbín vesmíru. Tento transneptúnsky objekt má totiž nesmierne pretiahnutú eliptickú dráhu dlhú až na 11 390 rokov.

Trpasličia planéta Ceres / Zdroj: NASA

Sedna je približne tak veľká, ako trpasličia planéta Ceres, najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, avšak jej pôvod a zloženie sú veľmi odlišné. Zatiaľ čo Ceres má zrejme pod povrchom obrovský oceán, Sedna je pravdepodobne pokrytá tmavočervenými organickými zlúčeninami známymi ako tholin.

Tholin je skupina heteropolymérnych organických zlúčenín vznikajúcich pri ožarovaní dusíka slnečným žiarením, spolu s organickými zlúčeninami ako je metán. Hoci prítomnosť tholinu je vďaka kyslíku v atmosfére na našej planéte vylúčená, už bol skôr potvrdený na trpasličej planéte Pluto či mesiaci Titan.

Na rozdiel od Pluta je však na Sedne zvyčajne príliš chladno na to, aby sa metán na jej povrchu dokázal vyparovať a padať naspäť vo forme snehu. Všetko sa však môže na krátku dobu zmeniť, keď sa Sedna priblíži k Slnku.

To, čím však Sedna skutočne vyniká, nie je jej chemické zloženie, ale už spomínaná vysokoeleptická trajektória. Dodnes sa v podstate nevie, ako sa tento astronomický objekt dostal na dráhu, ktorá vedie až k vnútornému okraju Oortovho mračna – najvzdialenejšej časti slnečnej sústavy, odkiaľ pochádza aj najväčšia známa kométa. Existuje však niekoľko teórií, pričom podľa tej najznámejšej, tam Sednu vyvrhla hypotetická planéta Deväť.

Takúto šancu už nikdy mať nebudeme

Podľa výpočtov tímu Vladislava Zubka v štúdii, publikovanej na predtlačovom serveri arXiv, teraz máme jedinečnú možnosť vyslať misiu k planétke Sedna. Ide o možnosť, ktorá sa podľa vedcov naskytne iba raz za 113 generácií, takže musíme konať rýchlo. Dátum spustenia misie sa totiž nezadržateľne blíži, pretože štartovacie okná prichádzajú do úvahy iba v rokoch 2029 a 2034.

Dráha planétky Sedna (červená) v porovnaní s dráhou Jupitera (oranžová), Satrunu (žltá), Urán (zelená), Neptún (modrá), Pluto (fialová).; Szczureq/kheider/NASA

V štúdii Zubko modeloval rôzne trajektórie letu kozmickej sondy k planétke Sedna a usúdil, že najlepšiu možnosť na spustenie budeme mať v roku 2029. Kozmická loď by sa v tomto štartovacom okne vydala smerom k Venuši a potom naspäť k Zemi, pričom tento manéver by vykonala až 2-krát. Následne by loď zamierila okolo Jupitera k Sedne. Dobu letu pritom odborníci stanovili na 20 až 30 rokov. Výhodou dlhšieho letového plánu je pomalší prechod okolo Sedny, čo by poskytlo viac času na zhromažďovanie údajov.

Pre lepšie pochopenie toho, o akej náročnej misii je tu reč – v najbližšom priblížení sa Sedna dostane na vzdialenosť asi 76-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Planéta Neptún je vzdialená 30 týchto AU (astronomických jednotiek) a sondy Voyager, ktoré letia vesmírom už od roku 1977, sa nachádzajú vo vzdialenosti 150 a 125 AU.

Žiadna misia na Sednu zatiaľ nie je naplánovaná, no debaty astronómov už sú v plnom prúde.

Čítajte viac z kategórie: Novinky