Slnečnú sústavu čaká raritná udalosť, ktorú neuvidia tisícky generácií po nás. Okolo Slnka preletí najväčší objekt s vysoko excentrickou obežnou dráhou zo vzdialeného Oortovho mračna komét, informuje New Atlas.

Aktualizácia 30.9. 2021

Ide o objekt s oznáčením C/2014 UN₂₇₁, známy tiež ako Bernardinelli-Bernstein, ktorý vedci identifikovali iba pred pár mesiacmi. Najnovší výskum publikovaný na predtlačovom serveri arXiv a prijatý žurnálom The Astrophysical Journal Letters tento objekt opätovne preskúmal a prehodnotil jeho veľkosť a vzdialenosť.

Podľa aktuálnych zistení sa veľkosť tohto ľadového telesa odhaduje na 150 km, čo z neho robí najväčšiu známu kométu vôbec, upozorňuje portál New Atlas.

Konečne máme presné čísla

Napriek tomu, že objekt bol identifikovaný až v júni tohto roka vďaka projektu Dark Energy Survey, k jeho prvotnému objavu malo dôjsť 20. októbra 2014, kedy sa teleskop v čílskej púšti Atacama pozrel na južnú časť oblohy a zachytil odraz svetla od tejto kométy, píše portál National Geographic.

O 7 rokov neskôr vedci tento objekt dokázali identifikovať a od tej doby ho neprestajne monitorujú. Najnovšie pozorovania pod taktovkou Pedra Bernardinellhoi a Garyho Bernsteina, podľa ktorých je objekt aj pomenovaný, ukázali, že kométa je veľká približne 150 km, čím o 50 km prekonáva starý rekord. Ten držala Sarabatova kométa z roku 1729, ktorej veľkosť sa odhadovala na približne 100 km. 

Okrem toho astronómovia upravili aj obežnú dráhu kométy. Ukázalo sa, že objekt sa vo svojom najvzdialenejšom bode od Slnka nachádzal pred 1,5 miliónmi rokov, pričom tento bod je vzdialený 40400 AU. Naposledy k nám teda kométa zavítala naposledy pred 3,5 miliónmi rokov, kedy bola od Slnka vzdialená iba 18 AU.

Pri svojej aktuálnej návšteve sa však k Slnku dostane ešte bližšie. V roku 2031 bude od našej domovskej hviezdy totiž vzdialená iba 10,9 AU, čím sa dostane takmer na obežnú dráhu Saturnu. Hoci je zatiaľ veľmi tažké predpovedať, čo presne sa s kométou stane, analýza naznačuje, že je jasnejšia ako sa predpokladalo a je možné, že na nočnej oblohe bude viditeľná podobne ako najväčší Saturnov mesiac Titan. Ak sa tieto predpoklady ukážu ako pravdivé, potom amatérski astronómovia po celom svete môžu jasať radosťou a chystať svojej teleskopy na toto vesmírne divadlo.

Ako píše portál ScienceAlert, odborníci už zaznamenali aj náznaky komy, plynný obal okolo jadra kométy, ktorý sa objaví, keď sa kométa približuje k Slnku. Zvyšujúce sa teplo postupne sublimuje ľad na povrchu, čím sa vytvára viditeľná koma a v bližších vzdialenostiach aj kometárne chvosty. Spektrálna analýza týchto vlastností by mala prezradiť mnoho užitočných informácií o Oortovom mraku.

Pôvodný článok

Najväčší objekt z Oortovho mraku, naposledy ho videli praľudia

Objekt 2014 UN271 objavili vďaka dátam z projektu Dark Energy Survey, ktorý skúma pozorovaním vesmíru vo viditeľných a infračervených vlnových dĺžkach jeho rozpínanie. Podľa najaktuálnejších odhadov sa pohybuje veľkosť tohto telesa medzi 100 až 370 km, práve preto ide o doteraz najväčší objekt z Oortovho mraku komét.

Jeden obeh okolo Slnka mu trvá až 612 190 rokov, takže naposledy ho mohli na nočnej oblohe pozorovať praľudia z druhu Homo habilis počas starej doby kamennej. Čo sa jeho možného pozorovania na oblohe týka, podľa astronómov má potenciál vyrovnať sa svojim jasom Plutu, s väčšou pravdepodobnosťou však len jeho malému mesiacu Cháronu.

NEPREHLIADNI
Pluto má aktívny a unikátny povrch a možno na ňom sneží, planétu však znovu uvidíme až o vyše 160 rokov

Momentálne sa nachádza vo vzdialenosti 22 AU (AU – astronomická jednotka, približne 149,5 miliónov kilometrov) od Slnka, teda bližšie než Neptún (29,7 AU). Najbližšie sa dostane v roku 2031 na vzdialenosť 10,9 AU, teda len „kúsok“ za Saturnom. Za posledných sedem rokov urazil 7 astronomických jednotiek.

Možno kométa, možno trpasličia planéta

Vedci si zatiaľ nie sú úplne istí jeho veľkosťou, a nie je preto nemožné s istotou určiť, či sa jedná o trpasličiu planétu. Objekt je preto označovaný ako planétka, teda objekt obiehajúci priamo okolo Slnka, ktorý nie je ani kométou, ani planétou.

Keďže pochádza až z Oortovho mraku komét, jej najvzdialenejší bod od Slnka leží od našej materskej hviezdy až 55 000 AU, takmer jeden celý svetelný rok. Práve preto je jeho návšteva tak vzácna a zriedkavá. Po opätovnom vymrštení od Slnka dosiahne jeho afélium (najvzdialenejší bod od Slnka) až 60 000 AU (približne 0,949 svetelného roku).

Podľa vedcov sa z povrchu 2014 UN271 začnú počas preletu okolo Slnka odparovať ľady a dostane typický chvost, rovnako ako v prípade kométy. Môžeme sa preto tešiť na množstvo dych vyrážajúcich snímok z teleskopov, potenciálne aj z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.

Nejde o najvzdialenejší objekt, aký sa do našej slnečnej sústavy zatúlal. Ošiaľ a množstvo teórií, často šialených, spôsobil objekt Oumuamua z medzihviezdneho priestoru. Ako sa nakoniec ukázalo, nešlo o asteroid či mimozemskú loď, ale o odtrhnutý kus planéty podobnej Plutu.

NEPREHLIADNI
V útrobách Zeme je záhadné mimozemské teleso. Ovplyvňuje aj naše magnetické pole – čo spôsobuje záhadné anomálie?

Takéto objavy potvrdzujú, aký veľký náš hviezdny systém v skutočnosti je a že sa v jeho vzdialených zákutiach skrýva ešte obrovské množstvo objektov, o ktorých ani len netušíme.

Aj to je jedným z dôvodov, prečo je nutné dostať na obežnú dráhy najmodernejší vesmírny teleskop a zmapovať naše „blízke“ okolie. Okraj Oortovho mračna môže podľa NASA siahať až do vzdialenosti 100 000 AU, teda takmer dvoch svetelných rokov.