Vedci spochybnili jednu z najznámejších teórií o vzniku života. Rozhodlo 100 000 simulácií

Otázka pôvodu života na Zemi už po celé storočia rozdeľuje vedeckú komunitu, pričom jednou z najpopulárnejších hypotéz je takzvaná panspermia. Podľa tejto teórie sa stavebné kamene života dostali na našu planétu z hlbokého vesmíru, a to prostredníctvom komét, ktoré brázdia kozmický priestor, píše ScienceAlert.

Dlhodobý výskum takéto predpoklady dlhodobo podporoval, nakoľko astronómovia v kométach opakovane detegovali prítomnosť rôznych organických molekúl. Nové počítačové simulácie však naznačujú, že reálna pravdepodobnosť tohto vesmírneho osievania je taká nízka, že hraničí so sci-fi.

Kométy a prebiotické chemikálie

Tím astronómov pod vedením Richarda Anslowa z Univerzity v Cambridge publikoval v odbornom magazíne Scientific Reports štúdiu, ktorá berie pod drobnohľad mechanizmy spojené s dopadmi pravekých komét na Zem.

V rámci výskumu vedci spustili stotisíc detailných simulácií, aby otestovali, či kométy skutočne dokázali prepraviť a bezpečne doručiť dostatočné množstvo prebiotických chemikálií. Stredobodom pozornosti bol kyanovodík, ktorý sa považuje za kľúčovú východiskovú molekulu potrebnú na syntézu základných stavebných blokov života vrátane lipidov, cukrov, nukleobáz či nukleotidov.

Kyanovodík bol doteraz jediným známym chemickým východiskovým materiálom, ktorý sa v pozorovaných kométach našej slnečnej sústavy nachádzal v dostatočnej koncentrácii, zatiaľ čo iné potenciálne látky ako kyanoacetylén či kyanogén vykazovali len veľmi slabú prítomnosť.

Simulácie rekonštruovali podmienky z obdobia raného bombardovania Zeme, počas ktorého na našu planétu narazilo viac ako stotisíc komét. Výsledky priniesli prekvapivý obraz o tom, aké fyzikálne prekážky čelia takémuto krehkému chemickému nákladu.

Oveľa vhodnejším je Mars

V až 54 % prípadov by ani jediný dopad kométy nedokázal na pevninu doručiť dostatočné množstvo kyanovodíka. Počas prechodu atmosférou sa totiž ľadové telesá často rozpadli a kľúčový chemický náklad sa stratil v dôsledku extrémneho tepla pri samotnom impakte, čo predstavovalo najväčší faktor strát. Časti komét, ktoré dopadli do oceánov, síce svoju štruktúru priniesli, no prežívajúci kyanovodík sa okamžite a drasticky rozriedil v obrovskom objeme vody.

Zostávajúcich štyridsaťšesť percent simulácií síce naznačilo, že minimálne jedna úspešná kométa mohla dopraviť dostatočné množstvo molekúl na zemský povrch, no aj v týchto prípadoch by išlo len o veľmi prechodnú a nestálu príležitosť na vznik prebiotickej chémie.

ESA

Podľa Anslowa by muselo ísť o extrémne vzácny jav, kde by všetko muselo klapnúť s milimetrovou presnosťou, od presnej rýchlosti a uhla dopadu až po následné rýchle rozbehnutie chemických procesov.

Zaujímavý posun prináša porovnanie s ostatnými planétami našej sústavy. Simulácie ukázali, že Mars by bol pre kometárny scenár oveľa vhodnejším kandidátom. Vďaka redšej atmosfére a nižším rýchlostiam pri dopade dosahovala červená planéta viac než päťnásobne úspešnejšie transporty látok než Zem. Naopak, hustá a masívna atmosféra Venuše by väčšinu komét kompletne eliminovala ešte predtým, než by stihli zasiahnuť povrch, a to aj v prípade telies s priemerom niekoľkých kilometrov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky