Trpasličia planéta Ceres, ktorá obieha medzi dráhami Marsa a Jupitera, je podľa najnovších zistení vedcov domovom obrovského podpovrchového oceánu. Ukázala to analýza výsledkov prieskumnej misie NASA Dawn, píše The Guardian.

Takto skoro to nikto nečakal. Gigantická zrážka našej Galxie s Andromedou sa začala, je ju vidieť voľným okom

Predbehli sme SpaceX. Európa si postavila vlastný Mesiac a pristála na ňom (+FOTO)

Vyrieši najväčšiu krízu ľudstva. Nový fúzny reaktor spustia už prekvapivo skoro

Dva roky po ukončení misie priniesla sonda prekvapivé výsledky

Ceres je trpasličia planéta s priemerom približne 950 kilometrov, ktorá obieha medzi dráhami Marsu a Jupitera. Astronómovia túto planétku dlho považovali za pustý kus horniny, ktorý bol však jedným z hlavných cieľov prieskumnej misie NASA Dawn, ktorá okolo Ceres obiehala od roku 2015 do roku 2018 tesne predtým, než sa jej minulo palivo.

Medzinárodný tím vedcov z USA a Európy teraz priniesol výsledky analýzy obrázkov prenesených zo sondy, ktoré zobrazujú 20 miliónov rokov starý kráter Occator, ktorý vyžaroval zvláštnu žiaru.

Výskumníci zistili, že tieto svetlé oblasti boli ložiskami uhličitanu sodného a pravdepodobne pochádzali z kvapaliny, ktorá prenikla na povrch a odparila sa, čím na povrchu zanechala vysoko reflexnú soľnú kôru. Doposiaľ však nebolo známe, odkiaľ táto kvapalina pochádza.

Analýzou údajov teraz vedci dospeli k záveru, že jej zdrojom je podpovrchová nádrž soľanky, alebo vodného roztoku soli, ktorá je hlboká asi 40 kilometrov a široká stovky kilometrov, píše NASA.

„Dawn dosiahol oveľa viac, ako sme predpokladali. Tieto vzrušujúce nové objavy sú úžasnou poctou tomuto pozoruhodnému medziplanetárnemu prieskumníkovi,“ uviedol riaditeľ misie Marc Rayman z NASA Jet Propulsion Laboratory.

Procesy môžu stále prebiehať

Výskum však nielen potvrdil, že svetlé ložiská sú staré iba menej než 2 milióny rokov, ale naznačil, že geologická činnosť tejto podpovrchovej vody by mohla stále prebiehať.

Na Ceres by totiž tieto soli mohli pomerne rýchlo vyschnúť, čo signalizuje, že sa na povrch planéty stále tlačí nová soľanka. To je veľkým zdrojom pre budúce štúdie, ktoré by sa mohli zamerať na vývoj či dokonca potenciálnu obývateľnosť planéty. Všetky tieto minerály sú totiž nevyhnutné pre vznik života.

Nálezy soľanky podporujú aj ďalšie analýzy obrázkov kráteru Occator, pri ktorých sa vedci zamerali na vyvýšeniny a kopce, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Tie sa mohli vytvoriť po tom, čo vodné toky vytvorené nárazom meteoritu zamrzli. Podobné procesy už vedci objavili na Zemi a Marse a mohli sa udiať v nedávnej minulosti planéty.