Kozmické monštrum, nachádzajúce sa v galaxii Sochár, známej tiež ako NGC 253, emituje ohromné množstvo energie. To je porovnateľné s energiou miliardy našich Sĺnk a tento nezvyčajný fenomén má aj svoje vlastné bizarné vysvetlenie, informuje SciTechDaily.

Vysokofrekvenčné oscilácie neutrónovej hviezdy

Objekt, s označením GRB2001415, popisuje tím vedcov vo svojej štúdii, zverejnenej v žurnále Nature, ako izolovanú neutrónovú hviezdu s veľmi silným magnetickým poľom. Jedná sa tak o magnetar, ktorých magnetické polia dosahujú silu až do 10¹⁵ gaussov, teda číslo jedna nasledované až 15 nulami. Pre porovnanie, magnetické polia nášho Slnka dosahujú približne 1 gauss.

Vedci dokázali v tomto prípade vôbec po prvý raz pozorovať oscilácie jasu neutrónovej hviezdy počas jej najdesivejšieho procesu. Ako totiž opisuje Live Science, objekt vzdialený 13 miliónov svetelných rokov dokázal len v priebehu jednej desatiny sekundy (0,1 s) vypustiť toľko energie, čo Slnko v priebehu 100 000 rokov.

Casey Reed, Penn State University

Fenomén je podľa vedcov spôsobený nestabilitami v magnetosfére objektov tohto typu alebo kvôli čomusi, čo sa podobá na nám známe zemetrasenia. Tie sa môžu tvoriť v ich kôre, ktorá je hrubá asi kilometer a je elastická. Vieme však, ako následne vznikajú samotné erupcie.

Umelá inteligencia a ISS

Pozorovanie objektu, ktoré nám poskytlo pohľad na nezvyčajný fenomén, prebehlo automaticky a bez ľudského zásahu vďaka umelej inteligencii. Za pozorovanie je zodpovedný nástroj na Medzinárodnej vesmírnej stanici, Modulárny senzor röntgenového žiarenia a gama lúčov (MXGS).

„Nech už to spôsobuje čokoľvek, v magnetosférach hviezd vznikajú Alfvénove vlny, ktoré sú dobre známe v prípade Slnka a ktoré pri vzájomnej interakcii emitujú energiu,“ vysvetľuje Alberto J. Castro-Tirado, vedúci vedeckého tímu zodpovedného za novú štúdiu. Neutrónové hviezdy sú navyše pomerne záhadnými objektami samé o sebe a v ich pozorovaní sme ešte len na začiatku.

Swift J1818.0-1607. Carl Knox, OzGrav.

Zodpovedný senzor je pritom súčasťou väčšieho nástroja ASIM (Detektor vesmírnych atmosférických interakcií), za ktorým stojí Európska vesmírna agentúra a krajiny Dánsko, Nórsko a Španielsko, z ktorého pochádza aj značná časť vedeckého tímu. A keďže nie je možné takéto udalosti predpovedať, systém sa sám rozhodol, kedy začať s pozorovaním.

Odhalia oveľa viac

Podľa štúdie je tento objav kľúčový pre lepšie pochopenie magnetického namáhanie v okolí a vo vnútri neutrónových hviezd. Vedci zároveň tvrdia, že fenomén pochopíme oveľa lepšie v prípade, že budeme nepretržite skúmať magnetary v okolitých galaxiách. Ako píše SPACE, doteraz sme dokázali identifikovať len asi 30 magnetarov z približne 3 000 objavených neutrónových hviezd.

V konečnom dôsledku nám môže takéto pozorovanie pochopiť aj jednu z najväčších záhad, ktoré modernú vedu trápia. Tou sú rýchle rádiové signály, ktoré neustále zaplavujú Zem, trvajú len niekoľko milisekúnd a sú produkované silnými astronomickými procesmi, ktoré zatiaľ nechápeme.

NASA's Goddard Space Flight Center/S. Wiessinger

Doteraz najmladší magnetar, ktorý sme dokázali objaviť, vedcov navyše prekvapil svojimi vlastnosťami. Jeho vek sa odhaduje len na približne 500 rokov a jednu rotáciu vykoná len za 1,4 sekundy. Produkuje navyše rádiové vlny a má vlastnosti podobné pulzaru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky