Keď 12. marca 2020 objavili vedci nový magnetar, nikto ani len netušil, aké prekvapenie si pre nás táto neutrónová hviezda s extrémne silným magnetickým poľom pripraví. Reč je o magnetare nazvanom J1818.0-1607, ktorý je špeciálny hneď niekoľkými vlastnosťami. Senzáciu navyše spôsobuje aj to, že sa jedná iba o 31. objavený magnetar z približne 3000 známych neutrónových hviezd, o téme informoval portál Phys.

Magnetar je zaujímavý hneď niekoľkými vlasnostami

Prvé prekvapenia spojené s J1818.0-1607 sa objavili iba krátko po jeho detekcii, kedy pozorovania ukázali, že sa pravdepodobne jedná o najmladší objavený magnetar, ktorého vek sa odhaduje len na približne 500 rokov. Dôkazom je najmä rýchlosť rotácie, ktorá s pribúdajúcim vekom neustále spomaľuje. Tento magnetar sa však stihne otočiť raz za 1,4 sekundy, čo z neho robí najrýchlejšie sa otáčajúci známy magnetar.

NASA's Goddard Space Flight Center/S. Wiessinger

Samotný magnetar predstavuje typ neutrónovej hviezdy, čo je naopak degenerovaná hviezda zložená z neutrónového plynu, ktorá vznikla po výbuchu supernovy. To, čo ale magnetary rozlišuje od iných typov neutrónových hviezd, je ich neuveriteľne silné magnetické pole.

Nedávno sme ťa dokonca informovali, že astronómovia objavili najsilnejšie magnetické pole vo vesmíre. Hoci zaň nie je zodpovedný magnetar, ale röntgenový pulzar, predpokladá sa, že magnetické pole niektorých magnetarov môže dosahovať až 100 miliárd Tesla, čo sa však oficiálne potvrdiť zatiaľ nepodarilo. Pre zaujímavosť, v laboratórnych podmienkach sa na Zemi podarilo vytvoriť magnetické pole s hodnotou maximálne 1200 Tesla.

Obraz magnetaru

Ďalšie pozorovania J1818.0-1607 uskutočnené ani nie mesiac po jeho objavení prostredníctvom röntgenového observatória Chandra poskytli prvé detailné snímky tohto magnetaru vo vysokom rozlíšení. Výsledky týchto pozorovaní však boli publikované iba nedávno v žurnále The Astrophysical Journal Letters.

Zobraziť celú galériu (1)

Magnetar J1818.0-1607. X-ray: NASA/CXC/Univ. of West Virginia/H. Blumer; Infrared (Spitzer and Wise): NASA/JPL-CalTech/Spitzer

Výsledný obraz vznikol kombináciou dát zozbieraných Spitzerovým vesmírnym teleskopom a infračerveným vesmírnym teleskopom WISE (Wide-Field Infrared Survey Explorer), ktoré boli zozbierané ešte pred objavením magnetaru a röntgenových údajov získaných z observatória Chandra.

Ako píše NASA na svojom webe, magnetar sa nachádza blízko galaktickej rovine našej galaxie vo vzdialenosti 21 000 svetelných rokov od Zeme a na vzniknutom obraze ho môžeme vidieť ako fialovú bodku.

Štúdia tiež potvrdzuje výsledky iných pozorovaní, podľa ktorých tento magnetar emituje aj rádiové vlny, čo znamená, že má vlastnosti podobné typickému pulzaru poháňaného rotáciou.

ESA / Francesco Ferraro (Bologna Astronomical Observatory)

Pulzary poháňané rotáciou sú rotujúce neutrónové hviezdy pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy – pri magnetaroch je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa, čo je sprevádzané emisiami elektromagnetického žiarenia, predovšetkým röntgenového a gama žiarenia.

Celkovo bolo zaznamenaných iba päť magnetarov (vrátane tohto), ktoré vykazujú vlastnosti podobné pulzarom, čo predstavuje menej než 0,2% všetkých známych neutrónových hviezd.

Okrem toho, vedci očakávali, že takýto mladý magnetar bude mať vo svojom okolí aj množstvo trosiek, ktoré po sebe zanechala supernova. Najbližšie takéto pole trosiek sa však nachádzalo vo veľkej vzdialenosti od magnetru, ktorý by sa na prekonanie tejto vzdialenosti musel pohybovať rýchlosťou, ktorá vysoko prevyšuje rýchlosť aj tých najrýchlejších známych neutrónových hviezd.