Niečo také sme ešte nikdy nevideli. Astronómom sa v galaxii vzdialenej takmer 13 miliárd svetelných rokov podarilo objaviť vodu spolu s oxidom uhoľnatým. Nový objav publikovaný v žurnále The Astrophysical Journal predstavuje najvzdialenejšiu detekciu prvku potrebného pre život ako ho poznáme. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne
Objavili sme vodu v extrémne vzdialenej galaxii

Ako píše portál Astrobiology, voda spolu s oxidom uhoľnatým bola objavená v galaxii nachádzajúce sa 12,88 miliardy svetelných rokov od Zeme. Ide o galaxiu s názvom SPT0311-58, ktorá bola po prvýkrát detegovaná len pred 4 rokmi.

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO)

O detekciu sa postaralo „staré známe“ observatórium ALMA, ktoré nedávno objavilo aj unikátny vesmírny disk, podobný tomu, aký kedysi obiehal okolo Zeme a vytvoril Mesiac.

Presnejšie je SPT0311-58 dvojica galaxií s rovnakým názvom, pričom ich vzdialenosť naznačuje, že ide o galaxie, ktoré existovali v tzv. epoche reionizácie, teda v čase, kedy mal vesmír len 780 miliónov rokov – približne 5 % súčasného veku, píše portál SciTechDaily.

Z pozorovaní tiež vyplýva, že z nášho pohľadu nastáva splynutie oboch galaxií, pričom dochádza k rýchlej tvorbe hviezd, ktorá si vyžaduje veľké množstvo plynu. Očakáva sa tiež, že tento proces jedného dňa povedie k premene týchto galaxií na eliptické galaxie podobné tým, aké pozorujeme v miestnej skupine galaxií.

Štúdia vyvoláva dôležitú otázku

Ako objasňuje jedna z autoriek štúdie Sreevani Jaragula, tím odborníkov pozoroval pomocou ALMA molekulárny plyn v galaxiách SPT0311-58. Vo väčšej z dvojice týchto galaxií boli detegované molekuly vody a oxidu uhoľnatého – dvoch prvkov nesmierne potrebných pre vznik života ako ho poznáme. Z uvedeného vyplýva, že už relatívne krátko po Veľkom tresku sa vo vesmíre nachádzali prvky potrebné pre vznik života.

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)/S. Dagnello (NRAO)

Táto v súčasnosti najhmotnejšia známa galaxia raného vesmíru, v porovnaní s inými galaxiami raného vesmíru, má oveľa viac plynu a prachu, vďaka čomu máme jedinečnú možnosť na pozorovanie veľkej „zásobárne“ molekúl vo vzdialenom vesmíre. To môže svojim spôsobom viesť k lepšiemu pochopeniu toho, ako tieto život vytvárajúce prvky ovplyvnili vývoj raného vesmíru, uvádza Jaragula.

Samotná detekcia týchto molekúl bola možná len vďaka predchádzajúcim výskumom zameraným na veľmi vzdialené galaxie, ale i galaxie nachádzajúce sa v miestnej skupine galaxií. Tie totiž ukázali, že existuje súvis medzi detekciu vody a infračervenými emisiami prachu. Prach podľa autorov dokáže absorbovať ultrafialové žiarenie emitované hviezdami v danej galaxií a opätovne ho vyžiariť vo forme fotónov v ďalekej infračervenej oblasti (FIR).

Pozorovanie takýchto extrémne vzdialených galaxií, respektíve galaxií, ktoré patria medzi vôbec tie prvé vo vesmíre, pomáha vedcom lepšie pochopiť vývoj vesmíru a všetkého čo obsahuje. Podľa zmieňovanej autorky „štúdia poskytuje odpovede nielen o tom, kde a ako ďaleko sa voda vo vesmíre nachádza, ale vyvoláva i otázku: Ako sa tak skoro dokázalo vo vesmíre zhromaždiť toľko plynu a prachu, potrebného na vznik hviezd a galaxií“.

Na odpoveď však budeme potrebovať ešte množstvo ďalších štúdií.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP