Legendárna vesmírna sonda Juno odhalila nové dôležité fakty. Jupiter podľa nich ešte vždy skrýva množstvo tajomstiev, jeho známa červená škvrna je totiž oveľa hlbšia, ako sme si doteraz mysleli, informuje Science Alert.

Vojde sa do nej Zem

Veľká červená škvrna na najväčšej planéte Slnečnej sústavy je jedným z najzaujímavejších fenoménov v blízkom vesmíre. Ide o veľkú anticyklonickú búrku, ktorá je zároveň najväčšou búrkou v Slnečnej sústave – vojde sa do nej aj celá planéta Zem.

Jupiter má na sebe túto búrku už stovky rokov a podľa najnovších dát môže dosahovať až do hĺbky 500 km pod joviánskymi mračnami, píše The Verge. Ešte zaujímavejšie sú prúdy, ktoré ju obklopujú. Tie totiž siahajú až do hĺbky asi 3 000 km, odhalila sonda Juno, o ktorú sme pred niekoľkými mesiacmi takmer prišli.

NASA/Kevin Gill

„Je prekvapujúce, že siaha táto škvrna tak hlboko. Zároveň je však prekvapujúce, že nesiaha až do takej hĺbky, ako okolité prúdy,“ vyjadrila sa vedkyňa sondy Juno, Marzia Parisi z JPL (Laboratórium prúdového pohonu).

Neustále sa mení

Odkedy sa astronómovia začali Veľkou červenou škvrnou aktívnejšie zaoberať, zmenšuje sa a stáva sa okrúhlejšou. Ako nedávno informovala NASA, rýchlosť vetrov na vonkajšom obvode búrky navyše v poslednej dekáde narástla až o takmer 8 %.

Vietor v týchto oblastiach dosahuje rýchlosti takmer 650 km/h a niektorí vedci si myslia, že búrka o niekoľko desaťročí zmizne úplne v dôsledku svojho zmenšovania. Iní však s týmto názorom nesúhlasia a je potrebný dodatočný výskum a pozorovanie.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/MSSS/Christopher Go

„Ak by ste túto búrku dostali na Zem, dosiahla by až po Medzinárodnú vesmírnu stanicu,“ vysvetľuje Yohai Kaspi, výskumník z projektu sondy Juno. „Je to teda skutočné monštrum.“

V kozme je už dekádu

Sonda Juno sa dostala do vesmíru v roku 2011 na rakete Atlas V, ktorá sa pomaly chystá do dôchodku a nikdy nezlyhala. Juno v auguste oslávila 10 rokov svojej misie, ktorá mala podľa plánov trvať len 7 rokov.

Za jej konštrukciou stojí Lockheed Martin a jej solárne panely produkovali na obežnej dráhe Zeme 14 kW. Keďže je však Jupiter oveľa ďalej, generujú už len 435 W, čo však stačí a vedci s týmto pri dizajne a konštrukcii počítali. Energia je ukladaná v lítium-iónových batériách.

NASA/JPL-Caltech/SwRI

Len nedávno sonda preletela okolo mesiaca Ganymedes len, ktorý je najväčší v Slnečnej sústave. Išlo o doteraz najbližší prelet okolo tohto mesiaca, pričom vyhotovené snímky odhalili zjazvený povrch posiaty krátermi, ktorý sa veľmi podobá na náš Mesiac.