Ak sa aspoň trochu zaujímaš o vojenskú techniku, určite ti neuniklo, že Spojené štáty si svoje nebo strážia takmer výlučne vlastnými strojmi. Americký vojenský priemysel je prísne chránený gigant, ktorý domácim firmám ako Lockheed Martin či Boeing garantuje absolútnu prednosť a miliardové zákazky. Na druhej strane európske krajiny, vrátane kľúčových členov NATO, boli dlhé desaťročia vernými a poslušnými zákazníkmi Washingtonu.

Či už ide o legendárne F-16, ktoré nedávno nakúpilo aj Slovensko alebo najnovšie F-35, o ktoré majú zase záujem Česi, európske hangáre sú plné techniky s nálepkou „Made in USA“. Zdá sa však, že éra tejto jednostrannej závislosti sa pomaly končí. Geopolitické zmeny a silnejúci tlak na strategickú autonómiu EÚ nútia členské štáty prehodnotiť, komu posielajú svoje peniaze na obranu. Starý kontinent totiž nie je len montážnou halou, ale domovom špičkových inžinierov.

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, aké letecké tromfy drží Európa v rukách a ktoré domáce stroje dokážu americkým legendám nielen konkurovať, ale ich v niektorých ohľadoch aj predčiť. V Európe sa pritom objavuje jedna výhoda, o ktorej môžu USA len snívať.

Európska bojová ikona

Cesta k nezávislosti v Európe nie je dláždená individuálnymi snahami jednotlivých štátov. Vývoj modernej stíhačky stojí miliardy eur, čo je suma, ktorú si máloktorá európska ekonomika môže dovoliť „zatiahnuť“ sama. Odpoveďou sa preto stala masívna medzinárodná spolupráca, kde sa spojilo to najlepšie know-how z viacerých priemyselných veľmocí. Výsledkom tohto úsilia nie je len rozloženie nákladov, ale najmä vytvorenie stroja, ktorý sa stal symbolom európskej vzdušnej moci a priamou technickou odpoveďou na americkú dominanciu. Výsledkom je legendárny Eurofighter Typhoon.

Eurofighter.com

Ak hľadáme definíciu modernej európskej vzdušnej moci, Eurofighter Typhoon je jej zosobnením. Tento stroj, ktorý vznikol spoluprácou Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a Španielska, nie je len politickým projektom, ale predovšetkým inžinierskym zázrakom. Pôvodne bol navrhnutý ako čistokrvný stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády, no v priebehu rokov sa evolúciou zmenil na skutočné „swing-role“ lietadlo, ktoré dokáže v jednej misii bojovať proti cieľom vo vzduchu aj na zemi.

To, čo robí Typhoon výnimočným, je jeho brutálny výkon. Dvojica motorov Eurojet EJ200 mu udeľuje taký ťah, že dokáže dosiahnuť rýchlosť Mach 2.0 (vyše 2 100 km/h). Ešte dôležitejšia je však schopnosť tzv. „supercruise“. Väčšina amerických stíhačiek, vrátane F-16 či F-35, potrebuje na nadzvukový let prídavné spaľovanie, ktoré výrazne zvyšuje spotrebu paliva. Typhoon dokáže letieť nadzvukovo aj bez neho, čo mu dáva obrovskú taktickú výhodu.

Dostáva stále modernejšie verzie

Čítaj viac z kategórie: Vojenské technológie