Emisie robia Európskej únii vrásky na čele už nejeden rok a v snahe obmedziť ich prišla únia doteraz s mnohými razantnými opatreniami. Do histórie sa teraz zapíše aj verdikt súdu v Haagu, ktorý zasiahol globálnu ropnú spoločnosť Royal Dutch Shell s koreňmi v Holandsku do „živého“. Shell musí podľa rozhodnutia súdu zásadne znížiť produkciu emisií a už do roku 2030 znížiť množstvo CO2 o celých 45 %, informuje The Guardian.

Shell na súde neuspel, musí výrazne znížiť emisie

V snahe o udržateľnú budúcnosť pristupujú mnohé spoločnosti a krajiny po celom svete k rozhodnutiam, ktoré majú znížiť množstvo emisií v ovzduší. Takúto stratégiu si adoptovalo doteraz viacero gigantov z mnohých odvetví. Ropné spoločnosti však naďalej ostávajú na čele produkcie CO2 a konkrétne len Shell patrí medzi TOP 10 spoločností, ktoré najviac prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia.

Zobraziť celú galériu (2)

Shell Global

Do vzduchu vypustil v roku 2020 až 63 miliónov ton skleníkových plynov na CO2-ekvivalentnej báze (množstvo CO2, ktoré by malo rovnaký dopad na globálne otepľovanie). Hoci išlo o pokles 7 miliónov ton v porovnaní s rokom 2019, tento pokles možno pripísať nižšiemu dopytu po fosílnych palivách, čo bolo spôsobené pandémiou koronavírusu, ktorá ovplyvnila aj tento segment.

NEPREHLIADNI
EÚ chce do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 %

Práve ešte v roku 2019 sa na súd v Haagu dostal prípad, ktorý podala medzinárodná sieť ekologických organizácií známa ako Priatelia Zeme. K nim sa pridalo ďalší 17 000 ďalších žalujúcich strán, spolu s Greenpeace v Holandsku a ďalšími 6 skupinami.

Holandský súd vo výsledku uznal, že politika udržateľnosti tohto ropného giganta nie je dosť konkrétna v rámci bezprecedentného rozhodnutia, ktoré bude mať rozsiahle dôsledky pre energetický priemysel. Shell je podľa verdiktu zodpovedný nielen za svoje vlastné emisie, ale aj za emisie svojich dodávateľov, informuje BBC. Vo výsledku tak musí gigant znížiť podľa súdu množstvo emisií až o 45 % už do roku 2030 v porovnaní s hodnotami z roku 2019.

Verdikt bude mať ďalekosiahle následky po celom svete

Takéto rozhodnutie nadchlo všetkých ekoaktivistov a hoci je účinné len v rámci Holandska, môže mať významný dopad aj na mnohé ďalšie regióny. Ide totiž o historicky prvé rozhodnutie súdu, ktorý nariadil spoločnosti zosúladiť svoju politiku udržateľnosti s Parížskou klimatickou dohodou. Verdikt však môže mať ďalekosiahly dopad aj na samotné fungovanie spoločnosti Shell a rast jej skupiny Shell Group.

Zobraziť celú galériu (2)

Je však pravdepodobné, že istým spôsobom bude mať takéto súdne rozhodnutie dopad aj na ďalších gigantov, ktorí sú zodpovední za najväčšie množstvá CO2 v ovzduší. Veľkým prekvapením boli aj udalosti v ďalších energetických spoločnostiach. V Chevrone si investori odhlasovali návrh na zníženie emisií svojich zákazníkov a akcionári spoločnosti Exxon, ktorá podniká v ťažobnom priemysle, zvolili do predstavenstva dvojicu ekoaktivistov, čo možno považovať za ďalší dôležitý moment v smerovaní tejto firmy.

Shell sa odvolá. Dodržanie Parížskej dohody zhadzuje len na samotné štáty

Samotný Shell už teraz potvrdil, že sa voči verdiktu odvolá, no taktiež sa obhajoval, že už teraz pracuje na znižovaní emisií. Podľa hovorcu sa ropný gigant usiluje o to, aby sa do roku 2050 stal spoločnosťou s nulovými emisiami a investuje miliardy dolárov do nízkouhlíkovej energie, elektromobility, vodíka, obnoviteľných zdrojov a biopalív.

Napriek týmto silným prísľubom žalobcovia na súde v Haagu úspešne argumentovali fakt, že Shell si bol dlhé dekády vedomý zásadného dopadu masívnej produkcie CO2 a jeho snahy o zníženie skleníkových plynov boli prinajmenšom nedostatočné. Podľa súdu je práve Shell zodpovedný za 1 % globálnych emisií každý rok a ďalej investuje miliardy do ropného priemyslu a zemného plynu.

NEPREHLIADNI
Krutá realita: Emisie v Európe klesajú, Slovensko je však na absolútnom chvoste

Hoci Haagu rozhodol v prospech ekoaktivistov, ropný gigant sa bránil tvrdeniami, že neexistuje žiaden právny základ pre takúto súdnu žalobu a že je splnenie Parížskej dohody, ktorá hovorí o udržaní nárastu globálnej teploty pod úrovňou 2 °C oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, len na pleciach krajín, ktoré s dohodou súhlasili.

Dohodu podpísalo vyše 200 krajín po celom svete. Samotné štáty si však sami nedokážu poradiť s dodržaním tejto dohody a už od roku 2012 panuje medzinárodný konsenzus o potrebe neštátnych opatrení, ktoré by prispeli k dodržaniu Parížskej dohody.