Nová štúdia ukázala, že médiá nedostatočne informujú verejnosť o klimatických zmenách

Väčšina článkov o klimatických zmenách neobsahuje základné fakty, ktorých zahrnutie by prispelo k lepšej informovanosti verejnosti o tejto problematike. Vyplýva to zo štúdie odborníkov pôsobiacich na americkej univerzity Berkeley v Kalifornii.

Nedostatky v tejto oblasti majú však aj články slovenských médií, uviedli pre TASR klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a analytik z Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR Pavol Široký.

Spomínaná štúdia, zverejnená v britskom vedeckom časopise Environmental Research Communications, skúma články o zmene podnebia vydané americkým denníkom The New York Times v rokoch 1980 až 2018. Autori štúdie články vyhodnocujú na základe toho, či obsahujú päť základných faktov o klimatických zmenách.

Prvým faktom je to, že globálne otepľovanie už v súčasnosti prebieha. Druhý sa zameriava na vysvetlenie mechanizmu globálneho otepľovania – spaľovanie fosílnych palív (uhlie, ropa, plyn) produkuje skleníkové plyny (oxid uhličitý), ktoré následne absorbujú infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch.

Tretia kľúčová informácia je podľa autorov štúdie vedecký konsenzus, teda to, že viac ako 90 % vedcov s predchádzajúcimi faktami súhlasí. Ďalšia dôležitá skutočnosť je, že momentálne sa v našej atmosfére nachádza najviac oxidu uhličitého za posledných niekoľko stotisíc až niekoľko miliónov rokov. Posledný fakt je to, že globálne otepľovanie je prakticky trvalé, keďže jeho následky pretrvajú tisíce rokov.

Z piatich predstavených faktov sa v The New York Times najčastejšie vyskytuje prvý o súčasnom priebehu globálneho otepľovania. Za rok 2018 ho čitatelia mohli nájsť až v 31 % článkov o klimatických zmenách.

Druhý fakt, mechanizmus globálneho otepľovania, bol však v roku 2018 vysvetlený len v 0,2 % článkov. Ide o značný pokles v porovnaní s rokom 1982, kedy bol tento jav opísaný v až 34 % príspevkov. Ostatné tri fakty čitatelia nájdu za celé skúmané obdobie v menej ako 5 % článkov.

Absencia spomínaných kľúčových faktov v článkoch podľa štúdie prispieva k všeobecnej nevzdelanosti verejnosti. Po ukončení stredoškolského alebo vysokoškolského vzdelania totiž ľudia získavajú väčšinu svojich vedomostí o environmentálnych témach práve z médií, pokračuje štúdia.

Zahrnutie základných faktov do článkov pomáha čitateľom nielen lepšie porozumieť tematike, zároveň však aj zvyšuje šancu, že čitateľ pravosť vedeckých faktov akceptuje, píšu autori.

V závere štúdie konštatujú, že denník The New York Times je v oblasti spravodajstva o životnom prostredí všeobecne rešpektovaný a preto usudzujú, že iné popredné noviny o klimatických zmenách nepíšu o nič lepšie.

Slovenské média o zmene podnebia, jej príčinách a riešeniach informujú veľmi útržkovito, nekomplexne a bez potrebných súvislostí, uviedol pre TASR klimatológ Jozef Pecho.

„Dokázal by som v rámci slovenských médií nájsť skutočne len zopár ľudí, ktorí dokážu informovať o prejavoch a riešeniach zmeny klímy veľmi otvorene a prierezovo,“ pokračoval Pecho. Dodal, že napriek tomu, že v ostatných dvoch rokoch došlo v tejto oblasti k zlepšeniu, klimatické zmeny sú v slovenských médiách stále len okrajovou témou.

Podľa analytika Pavla Širokého dostavajú v tejto oblasti viac mediálneho priestoru politici a mimovládne organizácie, na úkor klimatológov, biológov alebo zdravotníkov.

Pecho aj Široký však následne nezávisle od seba dodávajú, že dobrý článok o klimatických zmenách by nemal obsahovať len fakty. Mimoriadne dôležitá je podľa nich aj forma, akou sú tieto informácie čitateľovi podané.

„Je potrebné klimatickú zmenu viac prepájať s každodenným životom ľudí, aby verejnosť vedela lepšie pochopiť túto komplikovanú tému, ktorá nemá jednoliate riešenia. Pocit ohrozenia ľudí je relatívne nízky vzhľadom na skutočné a dlhodobé riziká,“ napísal Široký.

Jozef Pecho dodáva, že článok by mal okrem osobnejšieho prístupu aj upriamiť pozornosť čitateľa na to, ako sa k celému problému konštruktívne a produktívne postaviť.

„Jednoducho, aby ľudia videli, že sa to reálne deje už aj na Slovensku, no súčasne aby pochopili, že existujú východiská a máme ich doslova po ruke,“ uviedol Pecho.

Podľa Širokého môže každý človek zmenou svojho správania výrazne prispieť k ochrane životného prostredia. Vzápätí však dodáva, že v porovnaní s priemyslom alebo energetikou je vplyv jednotlivca na zmenu podnebia relatívne nízky.

Uvedomenie si tejto skutočnosti však môže ľudí motivovať, aby požadovali od politikov komplexné riešenia tejto problematiky.

Zdroj: TASR