Vedcom z Wisconsin-Madisonskej univerzity sa podarilo vytvoriť pomocou 3D tlače vôbec po prvý raz mozgové tkanivo, upozorňuje portál Interesting Engineering. Na umelo vytvorenej vzorke v laboratóriu je zaujímavý najmä fakt, že sa správa ako skutočné mozgové tkanivo a má ohromný potenciál z hľadiska výskumu, keďže umožňuje posunúť vpred štúdium závažných ochorení a porúch.

Jedinečná 3D tlač

Na vytvorenie takéhoto tkaniva použili vedci inovatívnu horizontálnu metódu 3D tlače namiesto tradičnej vertikálnej, vďaka čomu sa im podarilo vyprodukovať tkanivo dostatočne pevné na to, aby držalo pohromade a zároveň dostatočne flexibilné a mäkké na to, aby v ňom mohli rásť neuróny a následne medzi sebou dokázali komunikovať.

Takýmto spôsobom vytvorenú vzorku úmyselne udržiavali tenkú, aby zabezpečili optimálny príjem kyslíka a živín neurónov z okolitého rastového média, dodáva UW-Madison na svojej webovej stránke. V tkanive vznikli prepojenia neurónov, ktoré sú podobné tým v ľudskom mozgu a podľa expertov takáto technológia umožní efektívnejší výskum kritických ochorení, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba.

Flipboard

Tím výskumníkov zodpovedných za túto štúdiu si všimol, že aj keď pomocou 3D tlače vytvorili bunky z rôznych častí mozgu, naďalej medzi sebou dokázali špecifickým spôsobom komunikovať. Takáto metóda je preto oveľa šikovnejšia, než doterajšie spôsoby tvorby mozgových buniek v laboratóriu a dokáže lepšie znázorňovať komplexnú komunikáciu, ktorá prebieha v skutočnom mozgu.

Prídu umelé orgány?

Umelé mozgové tkanivo, ktoré vyrobili vedci špecifickou formou 3D tlače, je užitočné najmä z výskumného a experimentálneho hľadiska. Zásadné pokroky sa však darí robiť aj v oblasti náhradných umelých orgánov, ktoré sú čoraz spoľahlivejšie. Len nedávno sa vedcom podarilo v laboratóriu vytvoriť prvé umelé srdce.

V dnešnej dobe sú k dispozícii umelé srdcia, pľúca, obličky, pečene či dokonca oči, ktoré je pomocou špičkových technológií možné napojiť priamo na mozog. Človeku je tak čiastočne prinavrátený zrak, ktorý síce nie je ani zďaleka dokonalý, avšak umožňuje rozoznávať základné obrysy a siluety, čím pacient opätovne získava čiastočnú orientáciu.